Reformná pedagogička Maria Montessoriová dávala na prvé miesto dieťa

Pedagogička, lekárka, vedkyňa a filozofka Maria Montessoriová je autorka špeciálnej pedagogiky, v popredí ktorej sú záujmy dieťaťa. Práve dieťa je podľa jej učenia tvorcom seba samého, neučí sa počúvaním učiteľa, ale prostredníctvom vlastnej skúsenosti.

V rokoch 1949, 1950 a 1951 bola za svoju celoživotnú humanisticky orientovanú prácu trikrát nominovaná na Nobelovu cenu mieru. Americké noviny Times ju v roku 1950 označili za najpozoruhodnejšiu ženu prvej polovice 20. storočia. 

Montessoriová: prvá žena v Taliansku s doktorárom z psychologie 

Maria Montessoriová sa narodila 31. augusta 1870 v talianskom Chiaravalle v rodine štátneho úradníka. Po absolvovaní strednej školy s technicko-prírodovedeckým zameraním sa chcela stať lekárkou, ale na medicínu v Ríme ju na prvý pokus neprijali. Vyštudovala matematiku, fyziku a prírodné vedy, ktoré jej umožnili zapísať sa na štúdium medicíny. V roku 1896 ukončila štúdium doktorátom z psychiatrie ako prvá žena v Taliansku.

Maria Montessori ako 16-ročná.  Foto – montessori150.org
 

Montessoriovú zaujali slabomyseľné deti, ktoré rodiny posielali do rímskych blázincov ako nezvládnuteľné. Prišla na myšlienku, že tieto deti „nehladujú po chlebe“, ale po podnete, zážitku, ktorý by mohli vnímať všetkými zmyslami, čo by ich prebudilo a pomohlo im rozvinúť ich osobnosť.

V roku 1898 sa zúčastnila na pedagogickom kongrese v Turíne, na ktorom vyhlásila, že narušené deti sú vychovávateľné a vzdelávateľné, nedokážu však iba pracovať podľa klasických výchovných metód, a preto je pre ne potrebné vytvoriť špeciálne vzdelávacie inštitúcie.

Montessoriová: Školy často brzdia deti 

V roku 1900 vznikol jedinečný lekársko-pedagogický inštitút s modelovou školou s 22 deťmi a Montessoriová sa stala jeho riaditeľkou. Začala experimentovať s materiálom na zjemnenie zmyslov a podľa reakcií detí upravovala pomôcky. Už zakrátko zvládli deti skúšky určené pre zdravé deti. Tieto úspechy ju priviedli k úvahe o tom, aké výsledky by mohli dosahovať zdravé deti, keby ich vývoj nebol brzdený tradičnými metódami vzdelávania.

V roku 1901 začala študovať antropológiu, experimentálnu psychológiu a filozofiu výchovy, aby zistila dôvod, prečo školy skôr hatia rozvoj detí namiesto jeho podpory. Uvedomila si potrebu nového prístupu k výchove a vzdelávaniu.

V rokoch 1904 až 1908 sa Maria Montessoriová stala profesorkou antropológie na Pedagogickom inštitúte Univerzity v Ríme. V januári 1907 bola otvorená prvá materská škola Casa dei Banbini (Dom detí) v rímskej štvrti San Lorenzo pre 50 zanedbaných detí vo veku 2-6 rokov.

Využila ponuku riaditeľa Rímskej spoločnosti pre účelné stavebníctvo, aby v nových nájomných domoch zriadila detské kútiky pre bezprizorné deti pracujúcich rodičov. V tomto prostredí, kde sa deti mohli slobodne prejavovať sa rýchlo budovala ich prirodzená osobnosť. Montessoriová zanedlho objavila, že edukácia nie je niečo, čo robí učiteľ, ale je to prirodzený proces, ktorý sa rozvíja v každej ľudskej bytosti.

Zázračné detí doktorky Montessoriovej

Po niekoľkých mesiacoch od otvorenia Domu detí, začali doň prichádzať návštevy z celého sveta, aby sa presvedčili o úspechoch „zázračných detí“ doktorky Montessoriovej.

Maria Montessori.  Foto montessori150.org
 

V roku 1911 sa Maria Montessoriová vzdala svojej lekárskej praxe a začala sa venovať výlučne šíreniu svojej metódy vzdelávania, ktorá sa postupne zaviedla v talianskych a švajčiarskych národných školách, neskôr k nim pribudli školy v Anglicku, Argentíne, Paríži, New Yorku a Bostone.

Na pozvanie španielskej vlády sa v roku 1916 presťahovala do Barcelony, aby tam otvorila pedagogický výskumný inštitút. V roku 1929 založila so synom Mariom Montessorim Medzinárodnú asociáciu Montessori (AMI) s cieľom zachovať integritu svojej celoživotnej práce a zabezpečiť jej pokračovanie aj po svojej smrti. V roku 1939 opustila Európu a spolu so synom odišla do Indie, kde ju zastihla druhá svetová vojna. Počas nej bola výchova k slobodnému mysleniu neprijateľná, a tak boli všetky inštitúcie v Európe zatvorené. Keď sa v roku 1950 natrvalo vrátila do Európy musela svoje učenie od základov znovu vybudovať. Tentoraz jej však pomáhali bývalí študenti a pedagógovia.

Maria Montessoriová zomrela 6. mája 1952 v holandskej dedinke Nordwijk-aan-Zee, kde je aj pochovaná. Na náhrobnom kameni sú napísané slová: „Prosím, milé deti, vy všetky, ktoré môžete, budujte so mnou mier medzi ľuďmi na celom svete.“