ŽENYv meste
Rande s najdôležitejším v Rio de Janeiro (plus video)

Rande s najdôležitejším v Rio de Janeiro (plus video)

Päť dní som sa na neho pozerala len tak, z diaľky. Nepopieram, trošku som po ňom pokukávala. Veď vie okúzliť. Fešák. Niekedy sa vynoril znenazdajky, z hmly. Mala som pocit, že pozerá len na mňa. Až po piatich dňoch som sa ocitla v jeho blízkosti. Bol očarujúci! Impozantný! A tá jeho výška! V rannom slnku, majestátny. Boh!

Redakcia Žien v meste · 10. augusta 2016 · 3 min čítania

Reklama

 

Čo si mám obliecť? Rozmýšľala som deň pred tým, ako som sa chystala na Corcovado, kde som ho mala uvidieť z blízka. Ako na rande. Ten deň som sa zobudila o 6 ráno. Už som nevedela spať. Neviem, či to bolo jetlagom, či tým, čo ma ten deň čakalo. Ešte bola tma, Rio sa pomaly zobúdzalo do bežného dňa, no pre mňa to bol deň výnimočný.

 

 

V penzióne, v ktorom som bola ubytovaná, mi chlapík z obsluhy odporučil vybrať sa na Corcovado skôr, z rána, ešte pred najväčším návalom turistov, ktorých tam vozia autokarmi. Autom z penziónu som to mala na skok a tak pred 7 ráno som už bola na mieste. Až tam som zistila, že priskoro, pokladne otvárajú o ôsmej.

 

Reklama

 

Získala som tak hodinu na pozorovanie, ako sa Rio de Janeiro zobúdza zo spánku. Ako sa dvíha hmla, do ktorej bolo zahalené, ako slnečné lúče šteklia obrovské jazero uprostred mesta, ako sa ulice zaplňujú autami. Na stretnutie s ním som čakala na pristávacej ploche pre vrtuľníky, odkiaľ by som ho za dobrého počasia dobre videla. Hmla ustúpila len na chvíľu a zase ho zahalila.

 

 

Ach, ta zimná hmla, moja nepriateľka! Ale čo by som chcela, veď júl je tu zimný mesiac. S neistotou som sa odviezla pred pokladne, no v kútiku duše som dúfala, že sa mi stretnutie s ním podarí.

Reklama

 

 

Pred 8 hodinou sa parkoviska začali plniť a pred pokladňami sídliacimi v ošumelej budove, ktorej najlepšie roky má dávno za sebou, rástla rada ľudí hovoriacich vo všetkých jazykoch sveta. Ešte som si prečítala, že priepustnosť za hodinu je maximálne 600 ľudí, čiže za jeden deň to miesto môže navštíviť 6 tisíc turistov. Aha, dobre že som tu tak skoro ráno a čakám v rade len chvíľu, dve.

Hore turistov odvážajú mikrobusmi. Kým som sa k nemu dostala, prešla som niekoľkými kontrolami lístkov. A potom už len šup, šup na pohyblivé schody. Tie ma odviezli do raja, kde stál on v celej svojej kráse. S otvoreným naručím, ako keby čakal na mňa.

 

 

 

Osvetlený ranným slnkom. Žiadna hmla. To „rande“ nám „kazili“ len iní turisti, ktorých tu bolo stále viac a viac. Každý s nim chcel mať fotku. Najlepšie, aby v zábere nebol nikto iný.

No takmer každý sa s ním fotil s rozprestretými rukami. Pohľad na každú chvíľu otvárajúce sa naručia bol dojímavý (pozri video).

 

 

Vôbec nevyzerá na svoje roky: socha Ježiša bola postavená v roku 1931. Kritizovali ju, že je k najchudobnejším štvrtiam v Rio otočená chrbtom. No jednoznačne je najväčším a najvyšším symbolom mesta. Má 30 metrov, podstavec pod ňou meria 7 metrov a umiestnená je na 710 metrov vysokom pahorku. Neviem, prečo som si myslela, že je situovaná v blízkosti oceánu. Možno preto, že fotky robené z vrtuľníka alebo dronov ukazujú Ježiša pozerajúceho sa na oceán, ktorý je ale predsa trocha ďalej od kopca.

Ozaj: vrtuľník! K soche sa dá dostať aj vrtuľníkom. Stojí to, bagateľ, od 600 reálov za osobu, čiže v prepočte cca 180 eur.

 

 

Klasická návšteva, čiže taká, ktorú som absolvovala ja, stojí okolo 40 reálov, čiže 13 eur. Ale stoji to za to, obzvlášť, keď sa počasie podarí. Najlepšie zrána a to nielen kvôli menšiemu počtu turistov na svitaní, ale kvôli slnku, ktoré do obeda fantasticky osvetľuje sochu.

 

 

Moja návšteva pri Ježišovi sa končí. Ešte nazriem do malej kaplnky, ktorá sa nachádza v rámci sochy, do ktorej sa vchádza odzadu.

Potom, zdola, z mesta, už každý pohľad na neho prináša iné emócie – veď som bola v jeho blízkosti, tak viem, aký je. Rande v Rio de Janeiro sa vydarilo.

 

Foto – TASR

 

Prečítajte si aj Užite si Rio de Janeiro – cez ženy

 

 

Ženy v meste

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026