Prišťastný a pristarý pre tento svet

 

Tak by som nazvala dnešných ľudí po päťdesiatke. Napríklad aj môjho tatka, ktorému zo dňa na deň nejaká „žaba z personálneho“ oznámila, že je naviac. Nie NAJVIAC, ale NAVIAC.

Áno, je najbližšie spomedzi kolegov k dôchodku a oni znižujú stavy, je to logické. Aj keď sa o tom ani len nešuškalo, ale keď sa v podniku rozkradne úplne všetko, siaha sa na ľudí, ktorí sú aj tak iba čísla.

Je otázne, či je to tragédia. Záleží na uhle pohľadu, lebo mysliac na to, že má do dôchodku fakt len nejaké dva roky, je to ešte menšia tragédia. Ale na druhej strane, ak si Vás po dvadsiatich piatich rokoch posadia z ničoho nič a s kamennou tvárou a bez citu Vám len tak oznámia, že vlastne o dva dni výpoveď, ak chcete aj odstupné, tak je to hanba. Opakujem, hovoríme o forme, zatiaľ nie dôsledkoch.

Utrpí ego, to je jedna vec. Ja sa ale pýtam, kam sa vytratilo slušné správanie, taktnosť, trošku psychológie a úcta k starším. Môj tatko má 60 rokov, ale dušou má okolo 40 a fyzicky, 45, keď preháňam. Nehovorím to len tak, lebo ho tak vidím, je to sčítaný motorkár, užívajúci si život. Nikto nechce, aby ste sa mu postavili v autobuse, to by sa skôr urazil. Má svoje muchy i problémy. Ale je normálny, váži si čo má, pretože všetko nadobudol ťažkou prácou a snahou. Ale pýtam sa, či je pre mojich rovesníkov fakt bežné takto neľudsky sa baviť s ľuďmi. Alebo, vlastne, máte pravdu, sme iba čísla. Keď treba, aj preškrtnuté. Číslo hore, číslo dole.

Všetko sa deje pre niečo, karma je zdarma, božie mlyny melú pomaly, a podobne. Ja viem. Ale po malom pátraní sa dozvedáme, že práve naňho „prišli“ len preto, že však on má občas nejakú fušku, nestratí sa, má sa dobre, má aj vek. Dobré rodinné zázemie, domček, ktorý spláca dodnes, auto a vysnívanú motorku, ktorú si po rokoch kúpil na splátky.  Má relatívne úspešné deti, ktoré mu ukázali svet, skvelú manželku a pomohol množstvu ľudí. Je pre tento svet prišťastný? Alebo to bude tým, že na kondičných testoch dosahoval dvakrát lepšie výsledky ako jeho o dvadsať rokov mladší kolegovia?

Stále mi hovoril, dievčatko moje, pomáhaj, všetko sa Ti vráti. Zazvonil niekto v noci, že nefunguje kotol, práčka, že vypadlo niečo súrne, neváhal, odložil všetko a letel. Nuž, všetko sa ti dievčatko vráti. Keď sa v dverách zjaví iné „dievčatko“  s papiermi a nekompromisným jednaním, pýtam sa, čo je toto za svet?

Nič to, otrasieme sa, len sa trošku hanbím za svojich rovesníkov, ktorí takto jednajú so staršími ľuďmi. Tiež mám takých v robote a sú to pre mňa vzory, nie čísla. Tatko v živote zažil nejedno prepúšťanie, ale takéto chladné jednanie malo premiéru.

Ako povedal jeden múdry človek z môjho okolia, zabúdame na legendy,  pýšime sa talentovanými ľuďmi, len nám akosi uniká, že ich raz nebude mať kto vychovávať.

 

Prečítajte si aj Ste zlá mama

 

Ženy v meste