ŽENYv meste
Pred 75 rokmi sa začala Akcia R proti rehoľníčkam

Pred 75 rokmi sa začala Akcia R proti rehoľníčkam

Vo februári 1948 prevzali moc v Československu komunisti a už zakrátko začali otvorený boj s veriacimi a cirkvami. Jedným z radikálnych opatrení bola likvidácia mužských a ženských kláštorov. V apríli 1950 spustila mocenská garnitúra tzv. Akciu K (Kláštory), zameranú na mužské rehole, a v noci z 13. na 14. apríla bezpečnostné zložky obsadili desiatky kláštorov.

TASR · 29. augusta 2025 · 2 min čítania

Akcia R sa začala pred 75 rokmi. Foto – archív TASR

Reklama

Vo februári 1948 prevzali moc v Československu komunisti a už zakrátko začali otvorený boj s veriacimi a cirkvami. Jedným z radikálnych opatrení bola likvidácia mužských a ženských kláštorov. V apríli 1950 spustila mocenská garnitúra tzv. Akciu K (Kláštory), zameranú na mužské rehole, a v noci z 13. na 14. apríla bezpečnostné zložky obsadili desiatky kláštorov. Na ňu nadviazala Akcia R (Rehoľníčky), ktorá sa začala 29. augusta 1950 a trvala do konca mesiaca.

Akcia R – 1962 sestier a 137 kláštorov

Cieľom Akcie R bolo násilné sústredenie ženských reholí do niekoľkých kláštorov a likvidácia ich činnosti. Do sústreďovacích zariadení bolo presunutých 1962 sestier a obsadených 137 kláštorných objektov. Viac než 1600 rehoľníčok ostalo pracovať v nemocniciach, pretože vtedajší totalitný režim za ne nevedel nájsť adekvátnu náhradu. Vyše 800 bolo presunutých do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle.

Ako uviedol Ústav pamäti národa, pri Akcii R nebol likvidovaný len rehoľný život, ale aj rozkradnutý nehnuteľný a hnuteľný majetok, vrátane vzácnych rukopisov, tlače, obrazov či nábytku. Spolu bolo zlikvidovaných 24 ženských reholí a viac ako 200 ženských rehoľných domov, zásah postihol vyše 3500 rehoľníčok.

Akcia R – likvidácia ženských reholí

Odvaha, vernosť a oddanosť Bohu rehoľníčok ostali svedectvom aj v časoch neslobody. Pri príležitosti piatkového (29. 8.) 75. výročia Akcie R to vyhlásil predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Bernard Bober. Pripomenul, že totalitný režim vtedy násilne zlikvidoval ženské rehole na Slovensku a pripravil tisíce sestier o ich domovy, spoločenstvo a možnosť slobodne slúžiť Bohu a ľuďom.

„Ani krutosť a násilie im však nevzali vieru a nádej, ktorú nachádzali vo svojom ženíchovi – Ježišovi Kristovi. S úctou a vďačnosťou si spomíname na ich odvahu, vernosť a oddanosť Bohu, ktoré ostali svedectvom aj v časoch neslobody. Trpezlivé znášanie utrpenia premenené na odpustenie a lásku nech sú povzbudením aj pre súčasné generácie,“ uviedol Bober.

Podotkol, že výročie je pripomenutím, že násilie a prenasledovanie nesmú mať miesto v našej spoločnosti.

Reklama

Zdieľať
TASR

Autor

TASR

Mohlo by vás zaujímať

Módna prehliadka predstaví najvplyvnejšie ženy histórie

Červený koberec, modelky v historických odevoch a ženy z histórie, ktoré by dnes plnili titulky novín. Západoslovenské múzeum v Trnave pripravuje na sobotu 18. júla zážitkovú módnu prehliadku V čipkách, perlách a v zlate. Dynamická fashion show spojí silný vizuálny zážitok s autentickým pohľadom na dejiny a predstaví ženy z našej histórie, ktoré kedysi ovplyvňovali

Redakcia Žien v meste · 30. júna 2026

Zomrela Zdena Mašínová, ktorú nezlomil žiadny režim

Zomrela Zdena Mašínová, ktorej život je príbehom československého 20. storočia – nacistickej okupácie, komunistickej represie aj neskorého boja za spravodlivosť. Mala sedem rokov, keď ju jej otec tajne navštevoval v noci. Josef Mašín, ruský legionár, patril k známemu českému odboju a pátralo po ňom gestapo. Už ako dieťa sa naučila, že existujú veci, o ktorých

Miriam Zsilleová · 12. júna 2026

Beáta Jurík po tlačovke o násilí na političkách: Takú nárazovú vlnu hejtu som ešte nezažila

V stredu (3.6.2026) predstavila na pôde parlamentu feministická organizácia Možnosť voľby výsledky 1. historického výskumu o rodovo podmienenom násilí na političkách na Slovensku. Na tlačovej konferencii uviedla, že politické prostredie na Slovensku je pre ženy vysoko nepriateľské. Tlačovú konferenciu otvoril predseda parlamentu Richard Raši a svojimi príbehmi ju podporili poslankyne z koaličných i opozičných strán,

Miriam Zsilleová · 5. júna 2026