
Pre koho sú Vianoce alebo S polazníkmi na samote
Tak, mládenci, len si posadkajte. Aj by som vám naliala, ale radšej tie koláčiky. A čo sa vari ponáhľajte. Veď vy ste pre mňa celé Vianoce. Celé, celučičké. To nemusím ani prisahať.
Redakcia Žien v meste · 26. decembra 2016 · 3 min čítania
Reklama
Ženy v meste si žijú trochu inak, ale taká samotárka sa musí celá upnúť k prírode, aj keď sa jej dennodenne hore-dole priamo pod oknami, dokonca podľa cestovného poriadku, mihajú vlaky plnou rýchlosťou.
Podľa ročných období – hovorí naša osamelá, sem-tam aj nejaký vlak zastaví, ale to bývajú najmä pomalé nákladniačiky. To si strojvodca, či vlakvedúci, z ničoho-nič zmyslia, že sa napijú z tej mojej dobrej vody, čo vyviera ani nie sto metrov na pokraji lesa, pod Balogovom. A tečie hneď pri domci popod trať rovno do rieky. Je vraj taká dobrá, že by ju mohli aj predávať…
Posadajú, ako by boli veľmi unavení, a zvedú reč, o čom inom – o vlakoch a najmä sviatkoch, lebo vtedy nákladniaky nepremávajú a železničiari sa tešia. Takto sú zároveň aj moji občasní vinšovníci: Dobrý, deň. Krásny čas. Veselú veľkú noc, že kedy oslavujem hody a či sama. Ako sa má Kakuta, môj dobrý kamarát a poctivý žobrák, čo si aj na chlieb zarobí. Krásne leto, Fuj, naničhodná pľúšť, a tak ďalej…
V lete si utrhnú pár sliviek, či jabĺk a najmä sondujú dozrievanie orechov. To sú moji vinšovníci. Aj by si vypili popri tej liečivej vode…
Ale na nás sa tešila najviac. My sme neboli železničiari, ale naozajstní vinšovníci, teraz skôr polazníci, lebo chodíme aj na Lazy.
Šli sme rovno po trati a strážny domček bol aj tak na Lazoch. Pani Maruša už dlhší čas prebýva sama, manžel, tiež železničiar, sa tu objaví raz za uhorský rok. Nenažívajú.
Reklama
To sme ako vinšovníci vedeli a tak sme pri zratúvaní usadlostí, kde by sme ešte mali zakoledovať, ten strážny pritraťový domček nesmeli obísť. Došlo dokonca k hádke, kto je za a kto proti, lebo trať bola dosť ďaleko za dedinou a medzitým ešte cintorín. Ale šli sme piati koledníci rovno po trati a odpočítavali podvaly medzi koľajnicami ako metre. Iba Anjel s Betlehémom cupkal kvôli istote povedľa po zvršku traťovej figúry. Stacho premieňal podvaly na centy a Kubo, ako sa na takého odkundesa patrí, po každom päťdesiatom lyricky zahrešil. Ešte cintorín a ešte kilometer. A že čí to bol taký blbý nápad? Kecy nehodné anjelských oblečení a betlehémskej hviezdy.
Došli sme, zaklopali, zaspievali. Tvár za oknom a dokorán otvorené dvere. Do tej koledy sme dali všetko, akoby to bola neviem aká premiéra. Kubo dupal nohami ako štajerský konský záprah. Spievali sme a želali sme o dušu. Ba sme aj pridávali. Domácej chvíľami zasnežili oči, chvíľami jej v nich mrholilo. Tvár, celé zjavenie, nekonečná dobrota.
Dobre, že sme prišli. Veď aj darúnok do jasličiek bol ako lístok do prvej triedy, kde si veľmi, veľmi ďaleko.
Tak, mládenci, len si posadkajte. Aj by som vám naliala, ale radšej tie koláčiky. A čo sa vari ponáhľajte. Veď vy ste pre mňa celé Vianoce. Celé, celučičké. To nemusím ani prisahať.
Spiatky sme si uveličene odpočítavali špaliere, aj telefónne stĺpy. Boli to pre nás akoby eurá.
O čo tak zakoledovať tým na cintoríne…? To sa musel ozvať večný provokatér, Kubo. Nie, nie, nie! Prečo nie? Ale zavrhli sme náznak hádky, lebo predovšetkým si nikto nechcel priznať, že sa cestu k mŕtvym nechcelo merať.
Veď sme pre ňu boli celé celučičké Vianoce… Úžasné lichôtky. Vracali sme sa uvoľnene mĺkvo, prehnane uveličení, skackajúc od radosti. To echo „celé celučičké Vianoce“ nám dochádzalo.
Reklama
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Nový bicykel, ale Birkinka to nie je
Najdrahšiu kabelku na svete vraj navrhol herečke Jane Birkin priamo majiteľ módneho domu Hermes Jean-Louis Dumas v lietadle, keď niekam spolu cestovali. Potrebovala praktickú veľkú kabelku. Samozrejme, veď v nich vláčime pol domácnosti! Tento model kabelky sa vyrába dodnes a je, podľa zdrojov na internete, najdrahší na svete. Jej najlacnejšia verzia stojí vyše deväťtisíc eur!
Lucia Ábelová · 2. júla 2026
Po smrti Zuzany z Gelnice: odchod zo vzťahu nemusí znamenať koniec nebezpečenstva
Od smrti Zuzany z Gelnice nám v hlave zostáva jedna otázka: Koľko žien dnes večer zaspáva so strachom, že ak odídu, bude ešte horšie? Nechceme hodnotiť konkrétny prípad. Nepoznáme všetky okolnosti a rešpektujeme, že na odpovede si budeme musieť počkať.Napriek tomu máme potrebu ozvať sa. Nie kvôli tomuto jednému prípadu. Ale kvôli stovkám žien, s
Daniela a Lucia · 30. júna 2026
Nevážne vo vážnom svete: Pani Cicifrková a zadná miestnosť v lekárni
Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku. Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera! Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale
Lucia Ábelová · 21. júna 2026


