Po prvom dieťati prišla o zrak, teraz čaká druhé. Hovorí, že je šťastná a pomáha druhým

 

Vo štvrtom ročníku na právnickej fakulte spoznala svojho budúceho manžela. O pol roka bola tehotná a štyri mesiace na to sa vzali. “Vždy som chcela byť mamou, od detstva som strážila deti a o moju mladšiu sestru som sa chcela starať iba ja. Hneď ako som si bola istá partnerom, chcela som dieťa,” hovorí Lucia Medveď Patáková. Mala vtedy 22 rokov.  

Telo ale protestovalo. Lucia má od dvoch rokov cukrovku a tak hneď prvá reakcia na tehotenstvo bolo odporúčanie lekára, aby išla na potrat. Nešla, ale tehotenstvo nebolo ľahké. 

 

Lucia Medveď Patáková s manželom.   Foto – facebook 

 

Po pôrode do kardiocentra

V siedmom mesiaci dostala silný infekt, ku koncu tehotenstva postrach tehotných žien – preeklampsiu (zvýšenie krvného tlaku a vysoká hladiny bielkovín v moči – poz.red.). “Bola som riziková a absolvovala veľa vyšetrení. Zakaždým však povedali, že bábätko je v poriadku,” hovorí. 

Porodila predčasne, cisárskym rezom. Dieťa jej na izbu nepriniesli. Dve hodiny po pôrode jej lekárka cez celú miestnosť iba zakričala, že syn je modrý a neprijíma kyslík, že ho prevážajú do kardiocentra. “Chcete v prípade, že to neprežije, darovať jeho orgány?,“ spýtala sa nemilosrdne lekárka.  

Lucia podpísala reverz a utekala do kardiocentra. Malý Oliver musel najprv pribrať, aby ho vôbec mohli operovať. Jeho telo sa správalo tak, akoby nemal pľúcnicu, do tela sa mu nedostávala okysličená krv, takže prvých dvanásť dní na jednotke intenzívnej starostlivosti bolo zlých. Veľká operácia bola možná až po pol roku. “Zákrok mal vtedy trvať tri až štyri hodiny, my sme ani po ôsmich nevedeli, čo sa deje. Oliverko na sále takmer vykrvácal. Keď to zvládol, dali ho na pooperačné, ale na druhý deň museli operovať znova. Bola som hysterická a bezmocná, myslím, že to bol spúšťač toho, čo sa mi neskôr stalo,” vysvetľuje Lucia. 

Prešiel ešte mesiac, kým ho znova naučili prijímať potravu a prvý raz sa usmial. Vyzeralo to, že všetko zvládli. 

 

Lucia Medveď Patáková so synom Oliverkom.  Foto – facebook

 

Zobudila sa a mala zakrvavené sietnice

Lucia Medveď Patáková sa na druhý deň ráno zobudila a nič nevidela. “Mala som zakrvácané sietnice na oboch očiach. Myslela som, že sa mi skončil svet,” hovorí. 

Za dva roky absolvovala 24 operácií, kým o zrak definitívne prišla. Oliverko mal po dvoch veľkých operáciách, ešte sedem zákrokov. “Striedali sme sa v nemocnici a bez pomoci manžela a rodiny by sme to nedali. Ja som zakaždým podpísala reverz a išla za malým,” hovorí Lucia. Lekári tvrdia, že je to následok cukrovky, Lucia hovorí o postraumatickom šoku z toho, čo si so synom prežila.   

Náš rozhovor sme si dohodli cez sociálne siete a stretli sme sa vo firme jej otca. Lucia vošla do miestnosti bez pomoci, žiadna biela palička ani vodiaci pes. Keď sme sa rozprávali, pozerala sa priamo na mňa, preto som sa opýtala, či nevidí aspoň niečo. 

“Ľudia mi to neveria, takže ich musím presviedčať, že nevidím vôbec nič,” smeje sa. Vysvetľuje, že zrak stratila až ako 25-ročná, takže si veľa vecí pamätá. 

 

Lucia Medveď Patáková a Sajfa (vpravo) ako ambasádor prvého ročníku projektu Beháme pre srdce. Foto – behamepresrdce

 

Lucia Medveď Patáková žije naplno aj s handicapom

Lucia Medveď Patáková si robila vždy veci po svojom a robí to tak aj s handicapom. Právo nemohla dokončiť, ale všetko, čo sa o zákonoch naučila využíva v praxi, založila si aj občianske združenie. Veľa číta, učí sa cudzie jazyky, pre otca vo firme robila sociálne siete. Využíva techniku pre nevidiacich, takže všetko, čo sa objaví na obrazovke a bežný človek to vidí, jej zariadene prečíta. 

Dokonca si ako nevidiaca splnila svoj detský sen. “Vždy som chcela byť herečkou, ale s prvým frajerom to odišlo. Dnes som členkou Divadlo Zrakáč, s ktorým hosťujeme v Národnom divadle,” hovorí a teší sa, že patrí k skupine nevidiacich, slabozrakých a vidiacich tvorcov, ktorí v roku 2010 vytvorili vôbec prvé divadlo svojho druhu v strednej Európe.

Robiť nemôže len dve veci, ktoré milovala. “Nemôžem šoférovať a to som bola pretekársky typ a nemôžem buchnúť dverami, keď mám chuť,” smeje sa Lucia. 

 

 

Prvý ročník Beháme pre srdce mal úspech

Ľuďom musí vysvetľovať nielen to, že je nevidiaca, ale že je aj šťastná. “Môj syn žije a nemá smrteľnú chorobu, aj ja žijem a nemám smrteľnú chorobu. Ja si užívam, čo mám,” hovorí Lucia.

Hoci občas sama potrebuje pomoc, rozhodla sa, že začne pomáhať druhým. Pred dvoma rokmi rozbehla úspešný projekt Beháme pre srdce. 

“Prišlo vyše 400 bežcov, čo bol veľký úspech, veď známy maratón ČSOB mal prvý rok 250 bežcov. Ambasádorom bol Sajfa a na akciu prišla asi tisícka ľudí. Vyzbierali sme pre kardiocentrum spolu 12-tisíc eur,” opisuje Lucia úspech prvého ročníka.

 

Prečítajte si

Zmenili sme mamu, ktorá prišla o dcéru a mesiac potom otvorila detský hospic

Peniaze z behu pre detský hospic Pod krídlami Dominiky 

Koncom septembra bude v amfiteátri v bratislavskej Rači druhý ročník. Peniaze pôjdu pre domáci hospic Pod krídlami Dominiky, ktorý založila Žena v meste za rok 2018 Žaneta Petrášová. Hospic sa volá po jej dcére, ktorá po ťažkej chorobe zomrela. 

Lucia Medveď Patáková verí, že akciu stihne. Je v ôsmom mesiaci tehotenstva a s manželom a malým Oliverom sa tešia na príchod druhého syna. Keď druhé tehotenstvo oznamovala blízkym, prevládol strach nad radosťou po tom, čo prežila v prvom tehotenstve. Lucia Medveď Patáková sa však tentoraz pripravila na príchod dieťaťka dôkladnejšie. 

“Spravila som to, čo som neurobila pri prvom dieťati. Pripravila som sa na to, vysadila som nepotrebné lieky, upravila som životosprávu a po roku sa mi podarilo otehotnieť. Verím, že dieťatko bude zdravé,” hovorí odhodlane, ale s pokorou.

 

Lucia Medveď Patáková odovzdáva šek pre kardiocentrum po prvom ročníku Beháme pre srdce.  Foto – behamepresrdce 

 

Sama potrebuje pomoc, ale pomáha iným

Svoje okolie učí, že treba hovoriť o tom, že sú medzi nami aj iní ľudia. Treba hovoriť o handicapoch, o chorobách i o smrti, hoci sa dotkne dieťaťa. “Deti sa ma často pýtajú, čo mám s očami. Rodičia im to nevysvetlia, len ich ťahajú preč, z čoho si oni zapamätajú, že som asi zlá. Nerozumejú tomu a často sú z nevedomosti aj zlé a kruté,” dodáva Lucia Medveď Patáková. 

Aj preto sa snaží spájať zdravých a chorých a bojovať s predsudkami. Učí ľudí ich veriť v seba tak, ako to ona robí každý deň. Preto chce na štarte druhého ročníka Beháme pre srdce stáť s manželom, s 9-ročným synom, ktorý má srdcovú vadu, so svojím handicapom a s novým prírastkom pod srdcom.