Platové rozdiely: Rozdiely v mzdách mužov a žien sa líšia, ale vždy sú v neprospech žien

Pri téme platových rozdieloch najčastejšie riešime otázku, o koľko percent zarábajú ženy menej v porovnaní s mužmi. Táto téma je v spoločnosti prítomná dlho a zároveň nevidieť nádej na zlepšenie. Môžeme mať preto pocit rezignácie. Navyše, pre niekoho to ani nie je téma, ktorou by sme sa mali zaoberať. Čo si o tom vlastne máme myslieť a čo s tým môžeme urobiť?

Platové rozdiely: Rôzne čísla, ale vždy v neprospech žien

Rozhodli sme sa na platovú nerovnosť pozrieť podrobne v podobe série článkov a riešiť dopady materskej dovolenky, rodových stereotypov a neplatenej práce. Pokúsime sa ukázať riešenia, ktoré by mohli pomôcť.

Začneme tým, prečo sa čísla vyjadrujúce platové rozdiely tak líšia, keď sa pohybujú od 4 po 25 percent. Rozdielnosť údajov v nás môže vyvolávať pochybnosti, či je to naozaj také dramatické a či sa nemôžu prieskumy robiť tak, aby naschvál ukazovali vyšší platový rozdiel než je v skutočnosti. Ako to teda je?

Rozdiely v číslach prinášajú rozdielne metódy porovnávania platov. Môžeme porovnať hodinovú mzdu zamestnanca a zamestnankyne na rovnakej pozícii alebo za prácu rovnakej hodnoty. Napríklad vodička autobusu by mala mať rovnaký plat ako vodič autobusu s rovnako odpracovanými rokmi. Rozdiel vychádza od 4 percent po 17 percent v neprospech žien.

Môžeme tiež porovnať priemerný mesačný plat všetkých mužov a všetkých žien bez ohľadu na pracovnú pozíciu a druh pracovného pomeru. Takto sa nám zmiešajú ľudia naprieč odvetviami, druhmi pracovných pomerov aj odpracovanými rokmi.

Keďže ženy sú tie, ktoré majú vo väčšej miere kratšie pracovné úväzky, majú výpadok z práce počas materskej a rodičovskej dovolenky a viac čerpajú OČR, vychádza tu o niečo väčší rozdiel, približne 25 percent. Ak muž zarobí euro, žena iba 75 centov.

Prípadne môžeme porovnávať rozdiely iba pri pracovníčkach a pracovníkoch s trvalým pracovným pomerom. Tu síce všetci porovnávaní majú rovnaký úväzok, no stále ostáva rozdiel medzi odvetviami. Viac žien pritom pracuje v menej platených odvetviach. Rozdiel podľa poslednej analýzy vyplývajúcej z údajov Platy.sk od spoločnosti Profesia je 25,6 percenta.

Keď porovnáme rôzne údaje, prirodzene dostaneme rôzne čísla. Odborníci sa nezhodujú na tom, ktorý zo spôsobov merania je najspravodlivejší, pretože každý má svoje muchy. Nech sa na to ale pozrieme hocijako, pri všetkých spôsoboch merania vychádza rozdiel v neprospech žien. Mohli by sme povedať, že rozdiel je teda nespochybniteľný. Môžeme akurát diskutovať o tom, aký je veľký.

Platové rozdiely v EÚ

Ide o problém, ktorý majú všade na svete, nielen na Slovensku. Trendy pritom ukazujú drobné postupné zlepšovanie. Podľa údajov Eurostatu, ktorý porovnáva hodinové mzdy, v roku 2012 išlo na Slovensku o 20,8 percenta a priemer krajín Európskej únie bol 16,4 percenta. V roku 2021 sme si polepšili na 16,6 percenta a únia na 12,7 percenta. 

Podľa údajov na Platy.sk v krajinách Vyšehradsej štvorky je rozdiel približne štvrtinový, s výnimkou Poľska, kde je to viac ako 33 percent. V niektorých krajinách v rámci Únie je zase situácia o niečo lepšia. Napríklad v Chorvátsku je to len 11,1 percenta. 

Môže ísť o porušenie zákona

Ak by sme sa riadili najmenšími zistenými rozdielmi v hodinovej mzde, niektorí z nás by si mohli povedať, že to nie je veľký rozdiel a mávnuť rukou. Andrej Kuruc z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ale hovorí, že žiadny rozdiel by sme nemali akceptovať. 

“Napríklad, ak má lekárka primárka jedného oddelenia nižšiu mzdu ako lekár primár iného oddelenia, tak je to problém, lebo to môže byť porušenie zákonníka práce a antidiskriminačného zákona, ak to zamestnávateľ nevie relevantne vysvetliť,” hovorí Andrej Kuruc.

Zaujímalo nás, či ide o priamu diskrimináciu, že ženu ani nezavolajú na pohovor, pretože je žena, prípadne jej ponúknu nižší plat ako by ponúkli mužovi. Alebo je to skryté hlbšie?

Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Iness vo svojej analýze píše, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je hlavne výsledkom rôznych rozhodnutí jednotlivých pracovníkov. Predsudky zamestnávateľov nehrajú zásadnú rolu, rovnako právne predpisy.

“Taktiež Inštitút finančnej politiky vo svojej štúdii nenašiel diskrimináciu žien zo strany slovenských zamestnávateľov. Tí na pohovor v rovnakej miere volali ženy aj mužov, ktorí sa vracali z rodičovskej dovolenky, respektíve potenciálne na ňu mohli ísť,” uvádza Radovan Ďurana z Iness-u.

Nerovnosť platov sa prejavuje časom

S touto otázkou by mohla súvisieť aj ďalšia, či má žena pri prvom vstupe na trh práce hneď nižší plat ako muž v rovnakej situácii, alebo sa rozdiely začnú ukazovať až neskôr. Analytička Eva Sadovská z WOOD & Company hovorí, že najvýraznejší rozdiel medzi platmi, viac ako 22 percent, je vo veku 35 až 44 rokov.

„Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou, a to na niekoľko rokov. K prehlbovaniu platových rozdielov začína dochádzať práve po ich návrate do pracovného života a tieto výraznejšie rozdiely pretrvávajú ešte niekoľko rokov,“ hovorí analytička Sadovská.

Štartovacia pozícia je teda približne rovnaká, rozdiely vznikajú neskôr. Prečo je to vlastne problém? Prečo by sme sa s tým vôbec mali zaoberať? 

Nízke dôchodky, chudoba a ďalšie dôsledky

Jedným z problémov sú dôchodky. “Rozdiel vo výške dôchodkov žien a mužov v roku 2020 predstavoval približne 28 percent. Zatiaľ čo pri vstupe žien na trh práce je tento rozdiel pomerne nízky, v priebehu kariéry sa spolu s narastajúcimi požiadavkami rodinného života prehlbuje. Ženy preto aj menej usporia, menej investujú a v starobe im viac hrozí chudoba,” píše sa na internetovej stránke Európskeho parlamentu.

V analýze ďalej píšu, že to nie je iba otázka elementárnej spravodlivosti. Vyrovnaním platov by sa podľa nich posilnila ekonomika, pretože by mali ženy väčšiu kúpnu silu, mohli by viac investovať a znížila by sa miera chudoby. 

“Tým by sa zvýšili aj daňové príjmy štátov a odľahčilo zaťaženie systémov sociálneho zabezpečenia. Štúdie preukazujú, že zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov o jeden percentuálny bod, by viedlo k zvýšeniu hrubého domáceho produktu o 0,1 %,” uvádza Európsky parlament. Vyrovnanie platov by, skrátka, prospelo celej spoločnosti.

Už vieme, čo majú odborníci na mysli, keď hovoria o platovej nerovnosti. Aj keď sú čísla rôzne, čo si môžeme vysvetliť rozdielnymi metódami porovnávania údajov, vidíme, že ženy naprieč krajinami majú nižšie platy.

Nabudúce sa pozrieme bližšie na príčiny platovej nerovnosti. Nebudeme iba konštatovať, že je to výpadok z práce kvôli materskej dovolenke alebo koncentrácia žien v horšie platených odvetviach. Budeme sa pýtať prečo a nachádzať odpovede aj možné riešenia.