Petra Švehlíková pracovala v michelinovskej reštaurácií. Žena je klenotom v každej profesii, hovorí

Gastronómii sa venuje od strednej školy, ale na chuť jej prišla, až keď si tento obor vyskúšala v zahraničí. Začínala v reštauráciách na pobreží Francúzskej riviéry a Korzike, ako vysokoškoláčka vyskúšala taliansku reštauráciu v Česku a napokon fungovala v 5-hviezdičkovom hoteli vo Francúzskych Alpách.

“Ale najväčšia skúsenosť pre mňa bola úspešná sezóna v Michelinskej reštaurácii na Azúrovom pobreží,” hovorí pre Ženy v meste 25-ročná Petra Švehlíková.

Švehlíková: Profesia kuchára je nedocenená

“Videla som v tom miesto na realizáciu samej seba. Ako využiť veľké množstvo príležitostí na získanie kvalitnej praxe a pracovať s prvotriednymi produktami, ktoré na Slovensku neboli, i spolupracovať s dobrými dodávateľmi,” hovorí.

[Vždy je čas na kávu – čerstvo praženú zvlášť]

V zahraničných reštauráciách pôsobila sedem rokov, rok potom pracovala v bratislavskej reštaurácii UFO. “Profesia kuchára na Slovensku je podľa mňa nedocenená. Patria medzi najdôležitejších ľudí v prevádzke, ale často sa na nich zabúda. Chýba im čas strávený so svojimi nadriadenými, ktorí by ich viedli, motivovali a vzdelávali. Čím vzniká u kuchárov myšlienka „prečo som sa lepšie neučil, mohol som robiť niečo iné“,” hovorí Petra Švehlíková.

Úplne iný dojem mala vo Francúzsku. “V zahraničí je profesia kuchára, hlavne vo Francúzsku, veľmi uznávaná. Ba dokonca „profesia, profesií“ tým, že oni gastronómiou žijú, je to súčasť ich života, umenia a kultúra, na ktorú sú právom hrdí,” vysvetľuje.

Kuchárky v zahraničí podporujú 

To, že je žena, vnímala v zahraničí ako výhodu. ”Každý vám chcel pomôcť a pri vyberaní kuchárov, kto ide robiť „live cooking“ medzi hostí, boli preferovaní tí krajší a šikovnejší,” smeje sa Petra. “Žena v kuchyni v zahraničí nie je vôbec prekvapením, pomer mužov a žien je skoro podobný. Nikto nerieši pohlavie, kto je akej národnosti alebo vierovyznania, snažíme sa spolupracovať a ísť za jedným cieľom. Tým je spokojnosť a radosť hostí. Všetci sme si rovnocenní a navzájom sa rešpektujeme,” hovorí.

Petra Švehlíková.  Foto – archív PŠ

Na Slovensku mala inú skúsenosť. “Musím priznať, že na Slovensku je to o čosi konzervatívnejšie. Kuchári si neradi púšťajú medzi seba ženu, ba niektorí sa tomu až vyhýbajú. Mala som skúsenosť ešte v začiatkoch, keď mi jeden šéfkuchár povedal, že ženy nemajú v kuchyni čo robiť. Ja mu jeho názor neberiem, práve naopak som mu vďačná. To bol presne ten moment, kedy som začala pracovať na sebe o to intenzívnejšie, lebo tá chuť a vášeň k vareniu bola silnejšia ako všetko ostatné. Tak som odišla do zahraničia,” spomína si Petra Švehlíková.

[Vychutnajte si dobré jedlo doma alebo v kancelárii. Čerstvo pripravené vám ho doručíme – sushitime.sk]

Neodradilo ju to, pretože gastronómiu nevníma len ako prácu. “Pre mňa je to kreativita, možnosť tvoriť umenie na tanieri, priniesť nové fúzie daných surovín, ktoré spolu dokážu ladiť. Objavovanie rôznych kultúr i chutí, čo je veľmi blízke gastronómii. Samozrejme, komunikácia s hosťami, vidieť ľudí, ktorí sú spokojní a majú radosť na tvári,” opisuje, v čom ju povolanie kuchárky priťahuje najviac.

Chce byť šéfkuchárka a robiť kurzy pre iných 

Chce na seba tvrdo pracovať. Možno z nej raz bude šéfkuchárka a zmení pomer mužov a žien v tejto pozícii. Keď totiž hovoríme o varení, spájame s tým hlavne ženy, ale šéfkuchárok je na Slovensku len pár. “Nemyslím si, že ženy nie sú dobré šéfkuchárky. Pokiaľ sú vo svojom remesle dobré a dbajú na kvalitu, nič im nebráni byť šéfkuchárkou. Je to len o stanovení si svojich priorít a cieľa. Žena je klenotom v každej profesii,” dodáva Petra Švehlíková.

Ona sama by rada podporila ďalších, chce sa o svoje skúsenosti zo zahraničia podeliť. “Chcela by som robiť kulinárske kurzy, či už pre začiatočníkov alebo pre ľudí, pre ktorých je varenie hobby. Aby sa nepozerali na jedlo ako potrebu, ale skôr cez príbeh a zážitok,” hovorí so zanietením Petra Švehlíková.

Do seriálu Hviezdy hotelov a reštaurácií ju vybrali koučky z Expertklubu. “S Peťkou Švehlíkovou som sa stretla v časoch, keď študovala bakalárske štúdium na vysokej škole v Brne. Po krátkych úvodných slovách zmienila, že to čo ju najviac baví, je varenie. Má však zanechať štúdium managmentu a dať sa na profesiu, v ktorej úspech dosahujú predovšetkým muži? Má! Bola presvedčená, že to je to, čo ju baví a čo ju vystihuje,” spomína si Ivana Havranová.

Nie všetci mladí chcú byť manažérmi

“A ešte jedna vec. Chce prejsť tou novou, lákavou, aj keď nie vyšľapanou cestou ženy – šéfkuchárky, aby mohla neskôr odovzdávať svoje skúsenosti a poznatky iným. Takým, ktorí niekde v hĺbke duše tušia, že kuchyňa je ich ihrisko.  Miesto, kde  môžu tvoriť a odovzdať druhým umenie a zážitok „z hrnca“,”oceňuje na Petre Švehlikovej koučka Ivana Havranová.

Prečítajte si

Čašník nie je jedlonosič, recepčná je hostiteľka a chyžná je domáca, hovoria expertky na hoteliérstvo

S Petrou sa stretli v kaviarni v Žiari nad Hronom. Keď ich rozhovor skončil, Ivana Havranová ostala ešte chvíľu sedieť. “Napadlo mi vtedy, koľko ľudí hovorí, že mladí nechcú robiť. Chcú byť hneď manažérmi. Peťa však vie, že na to, aby bola niekomu v budúcnosti prínosom, musí prejsť sama často neľahkú cestu. A pracovať. Tvrdo, húževnato napriek tomu, čo si kto bude myslieť a hovoriť,” hovorí Ivana Havranová.

Uvedomila si ako často prepadáme predsudkom. “Namiesto toho, aby sme sa pozerali vôkol a videli, koľko krásnych a múdrych ľudí má toto naše Slovensko a podporili ich,” dodáva koučka, ktorá strávila v hoteliérstve viac ako desať rokov..