ŽENYv meste
Päť architektonických skvostov prvorepublikovej Prahy

Päť architektonických skvostov prvorepublikovej Prahy

Prejdite sa po Prahe a prezrite si najväčšie vežové hodiny v Českej republike alebo tretiu najväčšiu bronzovú jazdeckú sochu na svete.

Redakcia Žien v meste · 5. februára 2018 · 3 min čítania

Reklama

 

Nový štát Československo vznikol 28. októbra 1918 a jeho rané obdobie až do roku 1938 býva nazývané prvá republika. Počas týchto 20 rokov mladá republika vyrástla do modernej demokracie, ktorej ekonomika a priemysel patrili k najvýkonnejším na svete. A ani architektúra nezostala pozadu. Zoznámte sa s piatimi architektonickými skvostmi prvorepublikovej Prahy.

 

1. Pražský hrad

Kedy: 20. a 30. roky

Pražský hrad vzhliada na Prahu už od 9. storočia. Ale práve počas prvej republiky získal svoju súčasnú tvár. So vznikom Československa bolo nutné Pražský hrad prestavať tak, aby mohol plniť svoju novú úlohu ako sídlo prezidenta Tomáša Garriguea Masaryka. Prezidentská kancelária oslovila slovinského architekta Josipa Plečnika. A ten sa do nového projektu vrhol naplno. Pod jeho vedením bolo upravené nielen I. nádvorie vrátane práporových stožiarov pred Matyášovou branou a byt prezidenta, ale i záhrady Rajské, Na valech a Na baště (vrátane vyhliadkového altánu, vyhliadkových terás a zimnej záhrady pri južných záhradách) a tiež severné priečelie Španielskej sály či vstupná stĺpová sieň ku Španielskej sále pri Matyášovej bráne. Sám Plečnik sa realizácie všetkých svojich projektov nedožil. Napríklad výstavná sieň v Jazdiarni Pražského hradu bola dokončená až po 2. svetovej vojne v roku 1949.

 

Reklama

Veletržní palác. Foto – UPVISION

 

2. Veletržní palác

Kedy: 1925–1928

Jednu z prvých a zároveň jednu z najväčších funkcionalistických stavieb Prahy nájdete v pražských Holešoviciach. Veletržní palác síce vznikol ako miesto pre konanie veľtrhov, ale dnes tu nájdete Národnú galériu v Prahe, ktorá na tomto mieste vystavuje stálu expozíciu Umenie 20. a 21. storočia a ďalšie výstavné priestory. Veletržní palác majú na svedomí hneď dvaja architekti – Josef Fuchs a Oldřich Tyl. Postavený bol v rokoch 1925 až 1928 a v tom čase bol najväčšou stavbou tohto typu na svete. Od roku 1958 je Veletržní palác kultúrnou pamiatkou.

 

Müllerova vila. Foto – UPVISION

 

3. Müllerova vila

Kedy: 1928–1930

Luxusnú funkcionalistickú Müllerovu vilu nájdete v jednej z najznámejších a najstarších pražských záhradných a vilových štvrtí, na Ořechovke. Vilu Milady a Františka Müllerových projektoval geniálny architekt Adolf Loos, ktorý vtedy pôsobil v Čechách, a postavená bola počas dvoch rokov (1928–1930). Práve zákazka na stavbu tejto vily Loosovi umožnila priviesť jeho originálnu koncepciu priestoru k najvyššiemu vrcholu. Vybavenie interiérov vily, ktoré vybral a v mnohých prípadoch dokonca navrhol sám Loos, stelesňuje prekvapivú harmóniu moderného funkcionalizmu a klasicizujúceho anglického štýlu.

Reklama

 

Hradčany.  Foto – Martin Rak, CzechTourism

 

4. Kostol Najsvätejšieho srdca Pána

Kedy: 1929–1932

Rímskokatolický kostol Najsvätejšieho Srdca Pána stojí na pražskom námestí Jiřího z Poděbrad v štvrti Vinohrady a ide o ďalšiu stavbu z pera slovinského architekta Josipa Plečnika. Kostol má širokú hlavnú vežu, ktorá dosahuje výšky 42 metrov, a na prvý pohľad vás upútajú obrie guľaté hodiny. Majú priemer takmer 7,5 metrov a sú najväčšie v Českej republike. Plečnik sa inšpiroval Noemovou archou (i preto tvorí podzemie priestorná kaplnka s klenbou) a stavba obsahuje i detaily s kráľovskou symbolikou – napríklad fasáda s vystupujúcimi kameňmi by mala pripomínať kráľovský hermelín a kupola na vrchole veže zase kráľovské jablko).

 

Praha, Vítkov.  Foto – UPVISION

 

5. Národný pamätník na Vítkove

Kedy: 1929–1933

Národný pamätník na Vítkove je funkcionalistický pamätník, ktorého hrubá stavba bola postavená v rokoch 1929–1933 na vrchu Vítkov v Prahe podľa projektu Jana Zázvorku. Hlavným účelom malo byť uctenie pamiatky československých legionárov a československého odboja v období 1. svetovej vojny. Dnes vrch neďaleko centra Prahy priťahuje Pražanov i turistov a okrem príjemnej prechádzky tam na vás čaká i neprehliadnuteľná obria socha českého vojvodcu Jana Žižku a priam luxusný panoramatický výhľad na celú Prahu. A mimochodom – socha váži 16,5 tony, je vysoká 9 metrov, dlhá 9,6 metra a je tak treťou najväčšou bronzovou jazdeckou sochou na svete!

 

Objavujte Česko a vyberte si z viac ako 60 000 možností, kde v Česku stráviť víkend alebo dovolenku. Inšpirujte sa na stránke www.kudyznudy.cz

 

 

 

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026