Osobnosť roka Gisèle Pelicotová dala nádej obetiam sexuálneho násilia

Magazín Time, ktorý už 97 rokov každoročne vyhlasuje osobnosť roka, za ňu tentokrát označil bývalého a znovuzvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Rovnako tak spravil aj denník The Financial Times.

Po nástupe do úradu bude Donald Trump jedným z najmocnejších ľudí sveta. Napriek veľkej kontroverzii, ktorú jeho osoba vyvoláva, a napriek tomu, že je odsúdený sexuálny predátor a podvodník, sa mu podarilo presvedčiť väčšiu časť americkej verejnosti, aby ho opäť zvolila. Táto voľba môže v niektorých vyvolávať otázky, či sa nenašiel niekto, kto by ľudí inšpiroval pozitívne.

Osobnosť roka feministiek

Pre ľudí, ktorí sa neidentifikujú s voľbou Donalda Trumpa, či už do úradu prezidenta alebo za osobnosť roka, je tu osobnosť Gisèle Pelicotovej. Počas 4 mesiacov trvajúceho súdneho procesu sa z nej stala hrdinka feministiek.

Bývalá manažérka logistiky, dnes už na dôchodku, a babička siedmich vnúčat, Gisèle Pelicotová sa v roku 2020 náhodou dozvedela, že jej manžel Dominique Pelicot ju desaťročie nadrogovával a desiatky cudzích mužov cez internet volal k nim domov, aby ju v bezvedomí znásilňovali.

Polícia manžela chytila po tom, ako fotil ženy pod sukňami v supermarkete a v zabavenom počítači objavila rozsiahlu dokumentáciu v priečinku nazvanom “zneužívanie” s vyše 20-tisíc videami a fotkami.

Pelicotová: Hanbiť sa majú páchatelia

V septembri 2024 sa vo francúzskom Avignone začal ostro sledovaný súdny proces s jej teraz už exmanželom a ďalšími 50 obvinenými mužmi. Ostatných sa nepodarilo identifikovať. Mohol prebiehať anonymne, no Gisèle Pelicotová trvala na tom, že bude verejný. Nech tie ohavnosti, ktoré sa jej stali, všetci vidia.

Manžel Dominique Pelicot dostal maximálny možný 20-ročný trest, ostatní páchatelia od 3 do 15 rokov. Počas súdneho procesu ju chodili pred súdnu sieň podporovať zástupy žien s transparentmi.

Za svoju odvahu a rozhodnutie pre verejný proces sa stala ikonou feministiek. “Chcela som, aby si všetky ženy, ktoré sú obeťami znásilnenia, povedali: Pani Pelicotová to zvládla, takže my to zvládneme tiež,” povedala na súde v októbri. “Nie my by sme sa mali hanbiť, ale páchatelia,” znie jej najväčšie posolstvo.

Po skončení procesu Gisèle Pelicotová vyhlásila, že svoje rozhodnutie pre verejné pojednávanie neľutuje a rozhodnutie súdu rešpektuje, aj keď rodine a podporovateľom sa tresty zdali byť nízke.

Povedala, že myslí na svoje deti a na ďalšie obete, ktorých osudy ostávajú skryté. “Chcem, aby ste vedeli, že bojujeme rovnakú bitku,” odkázala spred súdnej siene. “Som si istá, že máme schopnosť nájsť lepšiu budúcnosť, kde každý, rovnako ženy aj muži, môže žiť v harmónii, rešpekte a vzájomnom pochopení.”

Všetko bolo na kamere

Hoci je hrdinkou, jej príbeh nemusí nutne posmeliť ženy, aby vo vyššej miere nahlasovali znásilnenia a sexuálne útoky. To, čo ženy odrádza je strach, že to nebudú vedieť dokázať, pretože dôkazy nebývajú jednoznačné. Málokedy je znásilnenie zachytené na kamere.

Prípad Gisèle Pelicotovej bol špecifický aj tým, že o všetkom existovali videozáznamy a digitálne stopy Dominiquea Pelicota. Taktiež sa obete boja obvinenia, že si za to môžu samé. Často sa nájde niečo, čoho sa neprajníci vedia chytiť, napríklad oblečenie, ktoré mohlo páchateľa provokovať alebo miesto, kde sa žena pohybovala a o ktorom mala vedieť, že je príliš nebezpečné. Skrátka, ľudia hľadajú vinu na strane obete a zaoberajú sa tým, čo mala obeť urobiť inak, aby sa útoku vyhla.

Nedala sa spochybniť

Gisèle Pelicotová ako obeť však nešlo spochybniť tak, ako sa to často deje. “Je to symbolická postava, pretože je bezúhonná,” povedala Anne-Cécile Mailfert, zakladateľka organizácie Fondation des Femmes.

“Nemá profil ženy, ktorá “to vyhľadala”, čo je časté obvinenie voči obetiam znásilnenia. Keďže pôsobí príkladne a nie je jej čo vytknúť, vidíme iba násilie mužov. A odvaha, ktorú ukazuje, dodáva odvahu miliónom ďalších žien.” Anne-Cécile Mailfert ďalej uviedla, že podľa nej bude “pred” a “po” Pelicot, ak politici, médiá ani právny systém neprinesú potrebnú hlbokú zmenu.

“Malo by to byť možné, ak budú všetci zjednotení tak, ako sú ohľadom tohto prípadu, a som nahnevaná, že politici nie sú schopní využiť túto chvíľu. Jediné, čo môžeme urobiť, je pokračovať v tlaku.”

Kde sú muži?

Ďalšia skutočnosť, ktorá komplikuje situáciu žien, je postoj mužov. Komentátorka denníka The Guardian Rebecca Solnit poukázala na to, že počas súdneho procesu mala Gisèle Pelicotová podporovateľky na celom svete. Ženy.

Kde boli muži? “Napriek tejto podpore, právnici páchateľov vzniesli známe obvinenia – že je pomstychtivá, že sa predvádza, pretože dovolila, aby sa videá premietali na súde, že je nedostatočne smutná, pretože obete znásilnenia majú vždy kráčať po jemnej, alebo neexistujúcej, hranici medzi tým, že nie sú dostatočne emocionálne, alebo naopak, že sú príliš emocionálne,” napísala v stĺpčeku Rebecca Solnit.

Osobitnou kapitolou v príbehu sú páchatelia, ktorých Gisèle Pelicotová nechala vďaka svojmu rozhodnutiu pre verejný proces strápňovať sa na verejnosti. Niektorí sa vyhovárali, že si mysleli, že majú súhlas jej manžela a že ide o ich sexuálne fantázie, ktorých sú súčasťou, alebo že nimi manipuloval.

Ani jeden jej nepomohol a nikoho na jej situáciu neupozornil. Niektorí ani neprejavili ľútosť. Veľa závisí od toho, ako sa ku spoločenskému tlaku voči páchateľom znásilnení postavia samotní muži. Bez ich záujmu a zapojenia to bude veľmi náročné.

Prínosom tohto prípadu je aj to, že ukázal verejnosti, že páchateľmi príšerných ohavností nemusia byť stereotypní úchyláci, ale môžu nimi byť úplne obyčajní muži, ktorí sa pohybujú medzi nami, otcovia rodín, manželia, ktorí majú bežné povolania a možno bývajú v dome oproti.

Spoločnosť čaká veľa práce

Prípad otvoril mnoho naliehavých spoločenských otázok, ktoré treba riešiť. Jednou z nich je dostupnosť pornografie cez internet. Dominique Pelicot si násilníkov hľadal cez chatovacie fórum Coco, ktoré sa za 20 rokov existencie stalo miestom pre násilníkov, pedofilov a homofóbov a figuruje v tisíckach nahlásených prípadov kriminality. Minulý rok (2024) bolo fórum zrušené.

Ďalšia otázka je definícia znásilnenia. Vo Francúzsku je snaha upraviť definíciu, aby obsahovala požiadavku súhlasu k sexuálnemu styku. Lenže odborníci, vrátane Antoine Camusa, právnika Gisèle Pelicotovej, upozorňujú, že to môže opäť preniesť bremeno z násilníkov na obete.

Francúzska spoločnosť stojí pred otázkou, ako veci zmeniť tak, aby sa v nej nemohli diať takéto znásilnenia. Je otázne, či na to bude politická vôľa a financie. Právnička Anne Bouillon, odborníčka na práva žien a domáce násilie, povedala, že Gisèle Pelicotová bude pre ostatné preživšie príkladom.

Na súde už právnička zastupovala obeť znásilnenia, ktorá si priala verejný súd s odvolávkou na to, že keď na to mala odvahu Gisèle Pelicotová, zvládne to aj ona.