Odpadu máme málo, no smetí veľa. Nerecyklujeme

BRATISLAVA. Do konca tohto roka sme mali recyklovať viac ako tretinu komunálnych odpadov – v roku 2013 sa ich zrecyklovalo len necelých sedem percent. Väčšinu odpadov stále skládkujeme.

Hovorí o tom Program odpadového hospodárstva na roky 2016 – 2020 z dielne ministerstva školstva, ktorý vláda schválila tento týždeň.

„U nás je recyklácia v začiatkoch a separovať sa ešte iba učíme,“ hovorí Matúš Čupka zo Zelenej hliadky. Za západom podľa neho zaostávame o celé desaťročia. Či to nejako ovplyvní nový program, odhadnúť nevie. Ten predošlý sa v podstatných opatreniach splniť nepodarilo. „Opatrenia sa presunuli do toho nového, akoby sa nič nedialo a nikto za to neniesol zodpovednosť,“ dodáva.

 

 

Vyhodíme viac

V priemere na Slovensku vyhodíme ročne 1,6 milióna ton komunálneho odpadu. Podľa štatistiky ministerstva patríme medzi krajiny Európskej únie s najnižšou ročnou produkciou komunálnych odpadov na obyvateľa. Na jedného obyvateľa Slovenska pripadalo v roku 2013 podľa Eurostatu 304 kg komunálneho odpadu, čo sú necelé dve tretiny priemeru krajín Únie. Menej odpadu je len v Poľsku, Estónsku a Rumunsku. Najviac komunálneho odpadu naopak vyprodukujú obyvatelia Dánska, Luxemburska a Cypru.

Produkcia komunálnych odpadov, v ktorej sme každoročne na chvoste Európy, odzrkadľuje kúpyschopnosť obyvateľstva, vysvetľuje Čupka. Našu pozíciu v množstve vyprodukovaného odpadu preto nevníma ako signál akéhosi pozitívneho trendu či našej nadštandardnej zodpovednosti. „Jednoducho ten, kto si môže viac dovoliť, vyprodukuje aj viac odpadu,“ hovorí.

 

 

Vznik komunálnych odpadov (kg/obyvateľ)

kraj/rok 2010 2011 2012 2013 Bratislavský 515 443 422 424 Trnavský 347 434 416 415 Trenčiansky 335 334 328 338 Nitriansky 369 381 373 367 Žilinský 329 311 308 308 Banskobystrický 271 268 275 261 Prešovský 255 246 243 242 Košický 277 257 269 272

Zdroj: MŽP, Program odpadového hospodárstva 2013 – 2020

 

Najviac odpadu sa preto vyprodukuje na Slovensku v krajoch s najvyšším HDP. „Priemerný Bratislavčan si môže dovoliť širší okruh napríklad potravín ako je to v prípade priemerného Prešovčana,“ hovorí. S tým súvisí podľa neho aj množstvo prázdnych obalov, ktoré Bratislavčan vyprodukuje. Tie sa potom preklopia do zvýšeného počtu kilogramov vyprodukovaného odpadu.

Bratislavské čísla však kriví aj množstvo ľudí, čo tu žije a produkuje odpad, no oficiálne má trvalý pobyt mimo mesta.

Ministerstvo počíta, že do roku 2020 stúpne produkcia komunálneho odpadu na dva milióny ton ročne. Predpokladá, že ministerstvo vychádza z očakávaného hospodárskeho rastu a rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľstva. „S tým súvisí aj tvorba odpadu, ktorá by sa mala čoraz viac približovať k západným hodnotám,“ hovorí.

 

 

Najviac ukladáme

Od roku 2010 podiel zneškodňovania odpadov na skládkach presiahol 50 percent, píše sa v ministerskom programe. V Trnavskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji sa skládkuje až 80 percent komunálneho odpadu. Tesne pod štyrmi pätinami je skládkovanie v Trenčianskom a Prešovskom kraji. Len desatina komunálneho odpadu sa tu recykluje – v Trenčianskom kraji je to 16 percent.

V Košickom končí na skládkach polovica komunálneho dopadu, recykluje sa necelá tretina. V Bratislavskom kraji ide na skládky necelá tretina. Recykluje sa tu vyše 40 percent komunálneho odpadu.

Prevaha skládkovania je podľa Čupku zarážajúca. Na západ od nás je totiž skládkovanie dlhodobo potláčaný spôsob práce s odpadom, upozorňuje. „V zahraničí sa už pri výrobe obalov ráta s tým, ako budú ďalej zhodnotené,“ hovorí. Štáty investujú obrovské peniaze do recyklácie, výroby palív z odpadových materiálov, do znovuvyužívania alebo aspoň spaľovania, dodáva.

Zodpovednejší sú však podľa neho aj tamojší zákazníci, ktorí si vo zvýšenej miere vyberajú tovar aj podľa obalu – či má vyhodený obal ďalšiu budúcnosť v odpadovom cykle. „V konečnom dôsledku tak má Dán, ktorý ročne vyprodukuje 747 kg odpadu ročne čistejšie životné prostredie ako Slovák, ktorý vyprodukuje 304 kg odpadu za rok,“ hovorí.

Podľa štatistiky ministerstva v roku 2013 vytriedil jeden obyvateľ Slovenska 48 kilogramov komunálnych odpadov. Na to, aby sme recyklovali tretinu komunálneho odpadu, by to malo byť 150 až 170 kilogramov na obyvateľa.

Na naše otázky ohľadne materiálu nám ministerstvo životného prostredia do uzávierky neodpovedalo.

 

Prečítajte si aj Dážďovky na balkóne či dieťa bez plienok – aj tak sa znižuje odpad