
Nový Zéland oslávil 125 rokov volebného práva žien fotografiou političiek, premiérky a jej dcéry
Poslankyne novozélandského parlamentu si túto historickú udalosť pripomenuli svojou skupinovou fotografiou. Boli na nej výhradne ženy vrátane premiérky Jacinda Ardernovej a jej trojmesačnej dcéry Neve. Snímka bola podobná tej, ktorá vznikla pred viac ako 100 rokmi, pričom na nej boli len muži.
Redakcia Žien v meste · 19. septembra 2018 · 1 min čítania
Reklama
WELLINGTON. Zhromaždeniami a pochodmi si v stredu obyvatelia Nového Zélandu pripomenuli 125. výročie podpísania zákona, podľa ktorého majú ženy rovnaké právo voliť ako muži. Agentúra AP napísala, že niektorí z účastníkov spomienkového podujatia mali oblečené odevy z obdobia okolo roku 1893 a niesli biele kamélie, ktoré sa stali symbolom hnutia za volebné právo žien.
Premiérka Ardernová a jej trojmesačná dcéra
Poslankyne novozélandského parlamentu si túto historickú udalosť pripomenuli svojou skupinovou fotografiou. Boli na nej výhradne ženy vrátane premiérky Jacinda Ardernovej a jej trojmesačnej dcéry Neve. Snímka bola podobná tej, ktorá vznikla pred viac ako 100 rokmi, pričom na nej boli len muži.

Političky a premiérkou Jacindou Ardernovou (v strede) na Novom Zélande dnes. Foto – TASR/AP
Reklama

Politici na Novom Zélande pred 100 rokmi. Foto – TASR/AP
Ardernová bola aj hosťujúcou editorkou „sufražetskej edície“ najpredávanejšieho denníka The New Zealand Herald, čo však vyvolalo otázky ohľadom jeho politickej neutrality. Liberálni poslanci novozélandského parlamentu v stredu predstavili svoj návrh zákona, ktorý je zameraný na rozdiely vo výške mzdy mužov a žien.
Prvá krajina sveta, kde volili ženy
Nový Zéland (vtedy ešte britská kolónia) sa v roku 1893 stala prvou krajinou sveta, ktorá ženám priznala volebné právo. Hneď na začiatku 20. storočia ho nasledovala Austrália. Prvými štátmi západnej Európy, ktoré poskytli ženám volebné právo, sa v rokoch 1906–15 stali Fínsko (vtedy autonómna súčasť cárskeho Ruska), Nórsko a Dánsko.
Významným podnetom pre boj za volebné právo žien v Európe bola prvá svetová vojna, počas ktorej ženy získali kvalifikáciu a naučili sa samostatne rozhodovať. Po vojne, v období rokov 1918–20, ženy vo viacerých štátoch získali aj volebné právo.
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026


