Nielen matky deťom, ale aj deti matkám alebo ako nás prekvapili seniori

 

Ľudia majú často predstavu, že do „starobinca“ sa chodí len umierať. Na prvé stretnutie s riaditeľkou domova dôchodcov sme šli s podobným očakávaním. Milo nás však prekvapilo, že na Slovensku to tak nemusí byť.

Museli sme tvrdo prevetrať svoje mozgové závity a hľadať, čím by sme mohli pomôcť a obohatiť ich životy. Seniori v tomto zariadení majú 6-8 spoločenských aktivít rôzneho zamerania každý mesiac a okrem toho majú denný plán rôznorodých aktivít. Joga, skupinové a pamäťové cvičenia, kreatívne dielne, snoezelen terapia, a ani nevieme čo všetko ešte… Vonku majú altánok, v ktorom si v peknom počasí robia spoločné grilovačky, posedenia. Prekvapila nás nádherná knižnica plná kníh s levanduľovými ušiakmi. Práve im zriaďujú už druhú ergoterapeutickú miestnosť; tá prvá nestačila na všetky rôznorodé aktivity. Kaplnka je v takýchto zariadeniach pravdepodobne už samozrejmosťou.

Nevieme, či je to výnimka, alebo…

Čo by ste tým ľuďom priniesli? Ako by ste im vedeli obohatiť život?

V živote to tak funguje, že správne veci k vám prídu…

 

Foto – Matka a dieťa Turca

 

Svoje kroky sme teda na Luciu nasmerovali do Centra sociálnych služieb Ľadoveň k martinským seniorom. Spoločne s našimi hosťkami Dankou a Jankou (Danka Bábkova, Janka Thomková) sme pripravili koncert s vianočnými koledami, ktorý nakoniec nebol koncertom, ale spoločným precíteným predvianočným spevom všetkých zúčastnených. Seniori síce dostali od účinkujúcich spevníky, vôbec však neboli potrebné. Na naše prekvapenie všetky koledy poznali a dokonca žiadali pridať aj také, ktoré naše hudobníčky museli sľúbiť, že sa doučia. O rok si ich spoločne prídu zaspievať.

Tak ako pri väčšine našich projektov sa našli ochotní ľudia, ktorí bezplatne poskytli pre všetkých voňavý vianočný punč (taký menej alkoholický ) a vynikajúce makové, tvarohové a orechové štrúdle (ani sa nám neušlo ).

Zistili sme, že naše rozhodnutie ísť aj opačným smerom bolo viac než správne. Rozžiarené oči a úsmev na tvári takmer 50 seniorov sa nedajú ani opísať. Zimomriavky na celom tele, pokora k šedinám a vráskam na tvári nám dali oveľa viac ako sme dali my im… Tak sme im radi pridali aj plnú krabicu tvorivých pomôcok a štós spoločenských hier, spoza ktorého som ani nevidela… V novom roku si určite nájdeme čas a prídeme hry vyskúšať. A možno pozveme aj naše deti… Aby sa generácie spájali a vzájomne sa obohacovali. Tešíme sa na Vás, staré dámy a starí páni.

A aby sme nezabudli… V pondelok opäť pečieme tak ako minulý rok. Držte nám palce, aby sa nám nič nepripálilo a koláčiky chutili.

 

Prečítajte si

Mamy, ktoré prerábajú nemocnicu