Neštudujte obaly výrobkov, spoľahnite sa na rozum

BRATISLAVA. Po potravinách, ktoré predtým nakupovala bežne, dnes Katarína z Bratislavy už nesiahne. „Odkedy máme dieťa, čítam zloženie každého výrobku,” hovorí pre našu stránku Ženy v meste. Ako mama sa vyhýba polotovarom, väčšinu zeleniny a ovocia kupuje na trhu.

Návyky zmenila aj Soňa z Nitry. Po niekoľkých nerozvážnych nákupoch sa rozhodla podrobnejšie čítať obaly výrobkov, a to aj tých bio. „Teší ma, ak nájdem jogurt, v ktorom nie je napchatá žiadna guma či škrob,” hovorí. Nedá sa podľa nej spoľahnúť ani na zjavne zdravé veci ako javorový sirup, agáva alebo rastlinné mlieka. Pozorný pohľad na ich zloženie často odhalí pridaný glukózovo-fruktózový sirup či éčka.

Späť k základom

Špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu Margit Slimáková odporúča nakupovať základné potraviny a pripravovať jedlá z nich. „Základné potraviny neobsahujú žiadne aditíva, a preto nám odpadá aj práca zo študovaním ich obsahu,” hovorí. V študovaní obalov polotovarov zmysel nevidí.

Kúpiť biely jogurt je v poriadku, kúpou ochuteného už riskujeme, že môže obsahovať nevhodné éčka, vysvetľuje. Ochutený jogurt si podľa nej môžeme ľahko pripraviť doma z kvalitného bieleho jogurtu  a pridať do neho sušené ovocie, lyžicu medu, oriešky alebo kvalitný – najlepšie domáci lekvár.

Poradkyňa na zdravú výživu Michaela Bebová, ktorá vedie portál Biochemicka.cz, odporúča pri kúpe používať zdravý sedliacky rozum. „Podozrivé je vysoké množstvo surovín,” hovorí. Pri každom výrobku je preto dobré spýtať sa sám seba, čo dobrého mi tá-ktorá potravina prinesie. „Ak na nič neprídete, napríklad pri lízanke či čipsoch, do košíka si ich vôbec nedávajte,” hovorí.

Stop polotovarom

„Všeobecne treba dávať pozor na polotovary, pretože tie bežne obsahujú nepriaznivo pôsobiace látky,” upozorňuje vyštudovaný chemik a autor knihy Tajemství výrobců potravin Vít Syrový. Zradné sú podľa neho hlavne rôzne sáčkové polievky a iné instantné potraviny.

Donedávna museli mať všetky výrobky s obsahom glutamátov označenie „nevhodné pre tehotné ženy a deti do troch rokov”. Dnes to už podľa neho neplatí. „Záleží teda na rodičoch, aby zistili, či sú tieto látky v nakupovaných potravinách,” hovorí Syrový.

Deti by podľa neho nemali jesť ani mrazené potraviny ako filé, hranolčeky, ktoré obsahujú fosfáty a iné rizikové látky. To isté platí aj pre bežné údeniny, ako sú salámy, párky či šunka, do ktorých sú pridávané takzvané rýchlosoli – obsahujú dusitany, dodáva.

Ktorý je lepší?

Ak sa pri nákupe rozhodujete medzi dvoma výrobkami, odporúča špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu Margit Slimáková, riadiť sa podľa výrobcu, lokálnosti a zloženia. Teda hlavne množstva pridaných látok. „Napríklad pri sterilizovaných uhorkách si vybrať radšej tie s cukrom ako s umelým sladidlom,” hovorí.

„Pri rozhodnutí medzi dvoma typmi párkov by vás mal zaujímať najmä obsah mäsa,” hovorí Bebová z portálu Biochemicka.cz. Mal by byť podľa nej najmenej 80 percent, no ideálne aspoň 90 percent.

Ďalej si treba podľa nej pozrieť obsah soli a tuku. Pri mäsovejšom výrobku však treba počítať aj s vyššou cenou, upozornila.

„Obyčajný biely jogurt by nemal obsahovať pridaný škrob, želatínu ani iné aditíva,” hovorí Bebová. Ideálne by mal podľa nej obsahovať maximálne štyri zložky. Pozrieť sa podľa nej oplatí aj trvanlivosť, zloženie a obsah tuku.

Odporúča pozrieť si aj pôvod výrobku – teda mliekareň, čo jogurt vyrába. A to aj pri privátnych značkách, pod ktorými často kúpite jogurt v tej istej kvalite lacnejšie, doplnila.

Ak si musíte strážiť rozpočet na potraviny, riešením je kompromis medzi kvalitou a cenou, vysvetľuje Bebová. Ušetríte aj, keď niektoré menej zdravé výrobky vypustíte zo svojho jedálnička úplne – napríklad párky, doplnila.