Najstaršia obyvateľka mesta oslávila svoje 104. narodeniny

 

HANDLOVÁ. Najstaršia obyvateľka Handlovej Žofia Martišová, ktorej v meste nepovedia inak ako naša teta Žofka, sa dožíva 104 rokov. V piatok jej do miestneho seniorcentra, kde býva, prišla k narodeninám zablahoželať rodina, priatelia i známi. 

„To sa nedá vyjadriť, čo človek teraz cíti, odkiaľ prišlo toľko ľudí sem, obyčajnej žene zagratulovať,“ povedala Martišová. Recept na dlhovekosť vidí v prvom rade v robote. „Ja veľmi rada robím, robila som a chcela by som ešte aj teraz. Trochu sa zase učím, aby som prešla pár krokov, lebo to človeka drží,“ podotkla.  

 

Jubilantka a jej 84-ročná dcéra, dlhoročná herečka Žofia Martišová.  Foto – TASR

 

Dcéra je herečka Žofia Martišová

Pri jubilantke nechýbala jej 84-ročná dcéra, dlhoročná herečka Žofia Martišová, podľa ktorej sú na jej mame najobdivuhodnejšie jej vitalita, láska k ľuďom, činorodosť a to, ako vie komunikovať s ľuďmi, je neuveriteľné. „Keď bolo treba, bola prísna, keď bolo treba, bola láskavá, milá, ale vedela byť aj karhajúca, pretože som bola v povolaní, kde rýchlo človeku ‚narastie dohora noštek‘. Ona mi povedala, sú aj lepší od teba, nebuď hrdá na to, čo robíš, nebuď pyšná,“ priblížila, aká bola teta Žofka mamou.  

Mama bola podľa jej dcéry neuveriteľná v tom, že keď stratila muža a jej deti vo vojne otca, keďže mala ešte brata, ktorý nedávno zomrel, vychovala ich sama, podporovala ich, ako vedela. „Nedokážem jej dať toľko lásky, koľko ona mne, hoci sa o to všemožne usilujem,“ poznamenala.  

Martišová sa narodila 9. novembra 1914 v baníckej rodine v maďarskej obci Tatabányia. Ako päťročná prišla s rodičmi a siedmimi súrodencami do Handlovej. Začala chodiť do školy a po ukončení meštianky pracovala ako pomocná sila. Ako 20-ročná sa vydala za Jozefa Martiša a mladomanželom sa narodili dve deti, dcéra Žofia a o päť rokov neskôr syn Jozef. 

 

O manžela  prišla vo vojne

Kruté roky vojny neobišli ani mladú rodinu. Manžel Jozef počas Slovenského národného povstania zahynul, deti boli malé. Zostala tak na ich výchovu sama. Vojnové roky a ťažko skúšaná Handlová však nenechali tetu Žofku chladnou. Intenzívne sa zapojila do obnovy vojnou zničeného mesta, jej bohaté skúsenosti ju postavili do centra zápasov za slobodu. 

Vždy milovala knihy, literatúru a umenie. V rokoch 1956 až 1979, bola riaditeľkou a knihovníčkou srdcom i dušou, viedla mnohé čitateľské krúžky. Svoju lásku ku knihám a divadlu vštepovala nielen svojim deťom, ale všetkým návštevníkom knižnice, bez rozdielu veku, na celé pokolenia. Podieľala sa na tvorbe histórie mesta, rozvoji vlastnej tvorivej a umeleckej činnosti handlovských ochotníkov, aktívna bola pri organizovaní všetkých kultúrno-spoločenských podujatí, pracovala s deťmi a mládežou. Dlhé roky svoje skúsenosti odovzdávala v práci v Červenom kríži, Matici slovenskej, Slovenskom zväze žien, v Živene, vo výboroch pri mestskom národnom výbore aj ako poslankyňa. Od roku 2014 je čestnou občiankou mesta.