Najrýchlejšia žena sveta nemá v rodnom Olomouci ani pamätnú tabuľu. Umelci to chcú zmeniť

Na javisku Moravského divadla Olomouc stojí uprostred pódia verná a funkčná replika Bugatti T35, ktorú divadlu zapožičal Ladislav Samohýl. Legendárne pretekárske auto zmenilo život Eliške Junkovej, svojho času najrýchlejšej žene sveta, a ovplyvnilo aj život rodiny Samohýlovcov, ktorí dnes vlastnia asi 400 historických vozidiel, vrátane najväčšej zbierky áut Bugatti v Česku.

Muzikál oživil príbeh Elišky Junkovej

“Bola to rodinná priateľka, poznal som ju ako chlapec a obdivoval ju. Môj otec Alois s ňou absolvoval jej najslávnejšie preteky Targa Florio na Sicílii. Ona bola tá, ktorá ma doviedla k Bugatti,” spomína pre Ženy v meste Ladislav Samohýl po premiére muzikálu ELA! v Moravskom divadle Olomouc v máji 2024.

Muzikál ELA! oživil príbeh najslávnejšej olomouckej rodáčky Elišky Junkovej (16. 11.1900 – 5. 1. 1994), ktorú však poznajú a obdivujú viac v zahraničí než doma. Najúspešnejšia žena v histórii automobilového športu, ktorá bola v 20. rokoch najrýchlejšou ženou sveta a ako jediná v histórii Grand Prix sa dokázala vyrovnať najlepším jazdcom, nemá v rodnom meste ani pamätnú tabuľu.

To by chceli umelci zmeniť. “Olomoučania sa nesprávajú k svojej najslávnejšej rodáčke 20. storočia pekne, hoci to nie je ich chyba. Nehovorí sa o nej. Ako manželka prvorepublikového bankára nebola v kurze, komunisti sa snažili jej úspechy a meno vymazať. Chceme ho pripomenúť a zmeniť to. Keď môže mať pamätnú tabuľu v Brne a v Prahe, tak by ju mohla mať vo svojom rodnom Olomouci,” povedal nám po premiére režisér muzikálu Roman Vencl.

Muzikál ELA! v Moravskom divadle Olomouc.  Foto – MDO

Muzikál širokej verejnosti pripomína, že Eliška Junková bola výnimočnou ženou, ktorá predbehla svoju dobu. Narodila sa ako Alžbeta Pospíšilová do rodiny zámočníka, kde bolo sedem detí, ale vždy mala vyššie ambície. Ľahko sa učila cudzie jazyky, hovorila nemecky, anglicky, francúzsky i taliansky, a chcela precestovať svet. Už ako 16-ročná začala pracovať v novozriadenej olomouckej pobočke Pražskej úverovej banky ako korešpondentka burzového oddelenia.

Zriadenie pobočky mal na starosti Čeněk Junek, jej budúci manžel. Bol to on, kto jej ukázal svet motorizmu a automobilových pretekov. Na autosalóne v Paríži ich neskôr oboch nadchol model Bugatti T30. Alžbeta sa potom tajne zapísala do autoškoly a neskôr ako jedna z prvých žien v Prahe úspešne zložila vodičské skúšky v čase, keď ženy autá nešoférovali.

“S malou fiatkou som jazdievala denne, aspoň hodinu a za každého počasia, pokiaľ možno sama – to je snad najlepšie, keď sa človek chce osamostatniť. Ten rok však našou túžbou bola bugatka. Objavilo sa v Prahe toto zvláštne auto, skonštruované výnimočným konštruktérom, umelcom, a zamilovali sme si ihneď jeho veselú tvár tvaru podkovy pre šťastie, klasickú líniu karosérie na pevnom ráme, očaril nás vzácny zvuk motora, temperament, odvaha, výkon a náladovosť tohoto čistokrvného koňa,” povedala Eliška Junková pre reláciu Pozor zákruta, ktorej poskytla rozhovor na sklonku života. Nahrávka je uložená v archíve Slovenského rozhlasu a bola použitá v relácii Fenomény.

Bugatti T30 kúpil Čeněk Junek medzi prvými v Československu. Pretekal na ňom najprv on, neskôr aj jeho manželka Alžbeta Pospíšilová, ktorá si po svadbe zmenila meno na Eliška Junková. Spočiatku ako spolujazdkyňa, neskôr sama.

Jej najväčším úspechom boli preteky Targa Florio, ktoré bol v tom čase považované za najťažšie na svete. Jazdili sa na päť okruhov, z ktorých každý meral 108 km, prevýšenie asi 1 000 m, prechádzalo sa takmer 1 500 zákrutami. Junková na trati bojovala s poruchou svojho auta Bugatti T35B, ale nakoniec preteky dokončila a to na fantastickom piatom mieste.

Eliška Junková na Targa Florio. Foto – archív ZVM

Získala pohár za najrýchlejšie druhé kolo, pohár za najlepší amatérsky výkon a Dámsku cenu. Oslavovali ju ako kráľovnú volantu. “Hoci bola drobnej postavy, bola to veľmi húževnatá žena. Keď prišla do cieľa, mala mozole na rukách, lebo sa zasekávalo riadenie, ale vydržala,” spomína si Ladislav Samohýl.

Eliška Junková zmenila históriu motorizmu i svet žien 

Eliška Junková nezmenila len históriu motorizmu. Hoci sa otvorene nehlásila k feminizmu, urobila pre zrovnoprávnenie žien viac, ako si pripúšťala. Inšpirovala odvahou, originálnym štýlom a prejavom.

“Dokázala som vo svojom odbore, že sa žena môže vypracovať na úroveň najlepších mužov, ale to nie je také významné. Dôležitý je dôkaz, že sa môže vypracovať podľa svojich prirodzených ženských vlastností a schopností. Sme príliš naklonené vysvetľovať svoje neúspechy hundraním na prírodu. Užitočnejšie je menej sa durdiť a viac trénovať. Potom sa ukáže, že niektoré handicapy sú prekonateľné,” povedala.

Zmenila históriu ženského motorizmu, hoci pretekala iba 5 rokov. Skončila po tragickej smrti manžela Čeňka, ktorému sa stala osudnou Veľká cena Nemecka na okruhu v Nürburgringu v roku 1928.

Od áut však nikdy neodišla. Spolupracovala s Československým automobilovým klubom pre Moravu a Sliezsko, organizovala, aj tlmočila, získavala pre preteky známych jazdcov, hoci až do roku 1966 nemohla vycestovať z komunistického Československa.

Eliška Junková.  Foto – autoklub.cz

Pracovala pre Baťu a práve ona v 30. rokoch 20. storočia vymyslela značku pneumatík Barum ako skratku mien Baťa, Rubena, Matador. Po znárodnení firmy pôsobila v gumárenskom priemysle, neskôr na ministerstve chemického priemyslu. Zomrela v januári 1994 ako 93-ročná.

“Bola známejšia v zahraničí ako tu u nás. V Prahe, pokiaľ viem, má pamätnú tabuľu a v rodnom Olomouci nie. Takže si myslím, že je čas to napraviť, pretože by si to práve Eliška Junková zaslúžila. Myslím, že my v divadle máme tie správne prostriedky to ľuďom viac odovzdať. Dozvie sa o tom podľa mňa širšia verejnosť, aj ľudia, ktorí sa nepohybujú v automobilizme. Divadlo by malo vzdelávať alebo rozširovať to povedomie a ľudí baviť,“ povedal pre Ženy v meste predstaviteľka Elišky Junkovej, herečka Natálie Tichánková.

Mesto Olomouc sa ešte nerozhodlo

Mesto Olomouc sa zatiaľ nerozhodlo. “V súčasnej dobe zvažujeme dve možnosti. Umiestniť pamätnú tabuľu (to je minimalistický variant) na meštiansku či strednú školu, kam pani Junková chodila, či na pobočku Pražskej úverovej banky, kde krátko pracovala. Tieto objekty sú v centre a toto pripomenutie by malo byť nielen splatením akéhosi dlhu mesta Olomouc, ale aj zaujímavou informáciou pre návštevníkov mesta,” povedala pre Ženy v meste Markéta Záleská, riaditeľka spolku Múzeum Olomouckej pevnosti a politička, ktorá bola poslankyňou Olomouckého kraja za ODS a v rokoch 2018 – 2022 námestníčkou primátora mesta Olomouc.

Ako dodala s dvoma domami, kde Junková žila, je to komplikované. Jeden už neexistuje a druhý je mimo centra mesta. “Maximalistický variant je zhotovenie originálneho sochárskeho diela, pripomínajúceho jej pamiatku, ktorá by mohla byť umiestnená v niektorom z olomouckých parkov. To všetko je v hre, ale čakajú nás ešte mnohé úradné rokovania. Tú pamätnú tabuľu by sme mohli v budúcom roku zvládnuť,” dodala.

Pomôcť tomu chcú umelci a umelkyne z Muzikálu ELA!, hoci nie sú rodenými Olomoučanmi. “Keď vycestujete do zahraničia, tak to uznanie pre Elišku Junkovú je markantné, ale v Olomouci nenájdete ani zmienku. Je slávnejšia v zahraničí ako vo svojom rodisku. Dúfame, že by sme mohli muzikálom zapôsobiť na ľudí, ktorí rozhodujú a mohli by z toho urobiť tému Olomouca,” povedal Filip Tailor, člen katedry hudebnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Palackého, ktorý pre Muzikál ELA! skomponoval hudbu.

Spolu s Tomášom Venclom by za najväčší úspech považovali, keby pri derniére muzikálu ELA! mala Eliška Junková v Olomouci pamätnú tabuľu, akú si jej príbeh a odvaha zaslúžia.