Na toaletách sa nezdravíme

Je ľahké naučiť dieťa zdraviť. Stačí skutočne veľmi málo – príklad rodičov a ostatných členov rodiny. Deti sa chytia veľmi rýchlo. Aj u nás to tak bolo. Videla som, v akom rekordnom čase sa naučila zdraviť neter, ktorá je od nášho syna o rok staršia (zdraviť vedela, hneď ako sa naučila rozprávať). Aj u syna to bolo rýchle.

Pozdrav je základná zdvorilosť, ktorú by mali skutočne ovládať už malé deti. Keď deti počujú, že zdravia rodičia, naučia sa to veľmi rýchlo aj ony a potom chcú samy ako prvé pozdraviť aj cudzích ľudí. Niekedy sa stane, že syn nepozdraví. Ak nepočujem, že pozdravil alebo pozdravil veľmi potichu popod nos, tak ho vrátim a poprosím ho, aby pozdravil ešte raz a tak, ako sa patrí. Šokuje ma, keď vidím, ako iní rodičia povedia, že je to v poriadku. Vôbec to nie je v poriadku.

Dieťa sa potom nenaučí zdraviť. V poslednom období mnohí používajú namiesto celého pozdravu dobrý deň iba slovo dobrý. Ak sa to stane synovi, poviem mu, aby pozdravil oboma slovami a nahlas. Potom pozdrav zakričí. Ohýbaj mam mamko, pokiaľ som ja Janko. Keď vidím, ako dospelí ľudia nevedia pozdraviť, poviem si, že ich to nemal kto naučiť. Preto sme s manželom často iniciátormi pozdravu všade, kde sa stretávame s inými ľuďmi. A vidím, ako reagujú iní na to, keď ich pozdraví dieťa. Sú milo prekvapení.

Ľudia vedia, že zdraviť patrí medzi základy slušnosti, ale často nezdravia a myslia si, že sú slušní. Majú pravdu, slušní asi sú, no v danej chvíli nie sú zdvorilí. Cieľom výchovy je ovládať pravidlá správania sa aj v praxi, nielen teoreticky. Slušnosť je teória a tú skutočne pozná väčšina z nás. Zdvorilosť je navonok ukázaná slušnosť a cieľ výchovy. Nechcem učiť syna poučky, čo je slušné a čo nie, mojím cieľom je na príklade rodiny ukazovať, ako sa stáva človek šarmantným, príjemným, vľúdnym, keď používa každý deň zdvorilosť. A tiež mu vštepujem, že zdvorilejší by sme mali byť k ľuďom, ktorí majú v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelanie, šťastie, láska, financie, menej ako my. Opačne by sme docielili, že budeme vyzerať nafúkane, snobsky, neúctivo, nezdvorilo, narcisticky… Základným predpokladom je mať rád ľudí, nehodnotiť ich život a situáciu. Každý je strojcom svojho šťastia a každý si ho musí vyhľadať sám.

Vzhľadom na skúsenosti s pozdravmi môžem povedať, že nájdete ľudí, ktorí vás nikdy v živote nepozdravia. Pre mňa sú to kamene, ktoré sa vo chvíli, keď vás uvidia, zastavia a tvária sa, že neexistujú. Aj keby ste prešli tesne vedľa nich a pozdravili ich priamo do očí, budete pre nich priesvitní a neodzdravia. Potom sú ľudia, ktorí vás nikdy nepozdravia ako prví. Keď ich prvýkrát pozdravíte vy, nerozumejú, prečo ste tak urobili. Tú nevyslovenú otázku môžete vidieť v ich očiach či vo výraze tváre. Často sa za vami obzrú, aby zistili, prečo ste ich pozdravili a kto vlastne ste. Títo ľudia vás síce ako prví v budúcnosti nepozdravia, no veľmi radi už odzdravia. Tretí typ ľudí predstavujú bezprostrední a komunikatívni jedinci, ktorých musíte prvýkrát pozdraviť vy, druhýkrát vás už pozdravia prví. Prihovoria sa vám a často sa usmejú. Môžete vidieť, ako ich potešilo, že ste sa stretli. Taká je moja skúsenosť.

Kto zdraví koho ako prvý?

V spoločnosti je to takto:

1. Mladší staršieho (mladšia žena staršiu ženu, mladší muž staršieho muža)
2. Muž ženu
3. Slečna staršieho muža
4. Deti dospelých
5. Hostiteľ hosťa (hostiteľom sme vo svojej domácnosti, na ulici, kde bývame, v budove, kde pracujeme, v škole, v ktorej učíme alebo študujeme…)
6. Zdravia sa aj záujmové skupiny – psičkári na prechádzke so psom, turisti, športovci, susedia vo vchode, na ulici…)

Aby som bola pre syna vzorom, snažím sa pozdraviť vždy prvá. V spoločnosti by mal muž pozdraviť ženu aj staršieho muža prvý. Keďže náš syn bude ešte nejaký čas dieťaťom a mal by sa naučiť zdraviť dospelých, chcem mu byť príkladom. Až neskôr, keď bude chodiť do školy do vyššieho ročníka, mu začnem vysvetľovať, kto zdraví ako prvý.

Univerzálne pravidlá pre spoločnosť a prácu

Prvý zdraví:

1. Ak sú vo výťahu ľudia, ten, kto doň vchádza.
2. Ten, kto vystupuje, ak vo výťahu niekto ostáva.
3. Ten, kto niekoho obieha a pozná ho.
4. Ten, kto vchádza do miestnosti/budovy, ak v nej už niekto je (to isté platí pre obchod, kupé vo vlaku)
5. Ten, kto vychádza z miestnosti/budovy, ak v nej niekto ostáva.

 

Na toaletách sa nezdravíme.

Pri vstupe do bytu má náš syn vo zvyku pozdraviť Dobrý deň. Smejeme sa, pretože pokračuje Máte chren? Chren nemáme, chlieb nedáme. 

 

(Autorka je lektorkou spoločenskej etikety a biznis protokolu a autorkou blogu Vychovávam zo syna džentlmena)

 

Prečítajte si aj Milujeme rozprávky

 

Ženy v meste