Na Slovensku nielen po slovensky, odporúčajú ženy z menšín

 

BRATISLAVA. Narodili sa na Slovensku, ale okrem svojej práce, rodiny a koníčkov má ich život ešte iný rozmer. Sú to ženy z národnostných menšín. Ovládajú viacero jazykov, pestujú tradície niekoľkých národov a budujú komunity svojej menšiny.

„Ženy v národnostných menšinách majú väčšiu úlohu. Väčšinou je to tak, že ak je v rodine otec Bulhar, deti sa až tak nevenujú jazyku, keď je to mama, žijú v menšinách oveľa aktívnejšie, žena šíri tradície,“ hovorí odborníčka na marketing a komunikáciu Diana Dobrucká, ktorej mama je Bulharka. Potvrdzuje to aj prekladateľka Andrea Cupal Barica. Jej deti v sobotu navštevujú poľskú školu, aby sa naučili jazyk „Baví ich to, aj keď je to sobota,“ smeje sa žena, ktorá zastupuje hneď dve národnostné menšiny, keďže má mamu Poľku a otca Maďara. Ona sa tak doma rozprávala s mamou po poľsky, s otcom po maďarsky a jej rodičia medzi sebou po slovensky.

 

Foto – Stano Stehlík

 

Skúška zo slovenčiny pre Maďarky

O tom, ako sa žije ženám z národnostných menšín na Slovensku diskutovali tri ženy so zahraničným pôvodom. Diana Dobrucká, Andrea Cupal Barica a tiež sociologička, pedagogička, novinárka a spisovateľka Zuzana Mészárosová-Lampl za maďarskú menšinu.

Diskusiu zorganizoval Poľský klub – spolok Poliakov a ich priateľov na Slovensku spolu s naším portálom Ženy v meste. Akcia sa uskutočnila s finančnou podporou Úradu vlády SR, Program: kultúra národnostných menšín 2017.

 

Diskutovalo sa v kaviarni Charovné miesto. Foto – Stano Stehlík

 

Zlé zážitky s tým, že patria k menšinám nemali, na niektoré poznámky si zvykli. „Ja som rodená Bratislavčanka a v našom dome na Zámockej sa ľudia medzi sebou bavili trojjazyčne, so mnou po maďarsky, medzi sebou po slovensky alebo po nemecky,“ hovorí Zuzana Mészárosová-Lampl, ktorá do 19 rokov navštevovala na Slovensku maďarské  školy. Až na vysokej škole si vypočula poznámku profesora, ktorý bol zvedavý ako si dve Maďarky poradia so skúškou zo slovenčiny.

 

Foto – Stano Stehlík 

 

„Nakoniec sme to boli práve my dve Maďarky, ktoré ako jediné z ročníka skúšku urobili,“ smeje sa Zuzana Mészárosová-Lampl, ktorá vyštudovala sociológiu a žurnalistiku a venovala sa aj sociológii Maďarov na Slovensku. Spolu s Andreou Cupal Baricou pripomenuli, že veľa Maďarov šlo radšej študovať do Čiech, než by ostali na Slovensku. Obavy z češtiny boli menšie ako obavy zo slovenčiny.

Andrea Cupal Barica nemá zlú skúsenosť so svojou národnosťou. „Iba si pamätám, že mi zvykli doma hovoriť, že v Trnave alebo v Žiline nemám hovoriť po maďarsky, vtedy som radšej hovorila poľsky, ten jazyk mali všetci radi,“ dodáva.

 

Foto – Stano Stehlík

 

Študovali v krajinách rodičov

Andrea Cupal Barica i Diana Dobrucká využili jazykové schopnosti, ktoré dostali od rodičov a vycestovali do rodných krajín svojich rodičov. Diana Dobrucká študovala v Bulharsku slavistiku a zoznámila sa tam so svojím prvým manželom. Andrea Cupal Barica počas vysokoškolského štúdia ekonómie niekoľko rokov spoznávala Poľsko. „Prekvapil ma ich temperament a hoci som veľa o Poľsku vedela od mamy, musela som si na Poliakov a Poľky zvykať,“ hovorí. Spoznala tam svojho manžela a do Poľska sa so svojou rodinou vždy vracajú na veľkonočné sviatky, ktoré podľa nej Poliaci prežívajú viac kresťansky ako my na Slovensku.

 

Foto – Stano Stehlík

 

Byť ženou a ešte ženou v národnostnej menšine má podľa nich výhody i nevýhody. Vedia viac jazykov, majú viac podnetov a inšpirácií, ale musia niekedy viac presviedčať o svojich schopnostiach. „Keď som sa hlásila na jeden pohovor, bola tam podmienka – slovenčina ako materinský jazyk, zrejme preto, že išlo o marketing. Ani som tam nešla,“ hovorí Andrea Cupal Barica, ktorá dnes prekladá do poľštiny i maďarčiny.

 

Foto – Stano Stehlík

 

Vedieť viac

Patriť k menšine znamená podľa diskutujúcich, ale aj podľa ohlasov z publika viesť bohatší život. Ak viete dva jazyky ľahšie sa naučíte tretí, máte viac zdrojov odkiaľ čerpáte informácie, poznáte rozličné kultúry a ovládate recepty niekoľkých kuchýň. Najviac zbližuje kultúra. Diana Dobrucká ovládala bulharské tance lepšie ako Bulhari, s ktorými sa zoznámila v Bulharsku. Cez muziku sa zoznámila so svojím manželom, rovnako ako Andrea Cupal Barica.

 

Po diskusii sa dávali aj rozhovory.  Foto – Stano Stehlík

 

Prečítajte si aj Jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská: Keď píšeme len o politikoch, dievčatám ani nenapadne, že by mohli byť političkami