„Na druhej strane kopca je tráva zelenšia“

 

Na Slovensku sú mnohí presvedčení, že Nórsko je zem zasľúbená, kde všetko funguje úplne dokonale. Veď aj ja sám som si to jednu dobu myslel (na vlastné ospravedlnenie, bolo to v čase, keď som v nej ešte nežil).

Ale pohľad sa mení. Napríklad dnes, už druhý deň po sebe, bola jednou zrejme mimoriadne „čistotnou“ dámou obsadená spoločná práčovňa, lebo od rána až do neskorého večera sa jej prali v práčke veci ako obvykle označené veľkou modrou igelitovou taškou položenou na intenzívne pracujúcej práčke. Áno, dva dni v kuse od rána do neskorej noci…. A filter na sušičke prádla sa jej za 13 mesiacov ešte nepodarilo po sebe zanechať čistý ani raz. A tak je to každý víkend. Nevadí, prispôsobili sme sa a perieme cez týždeň. A aj filter si pred sušením vlastnej bielizne očistíme. Vždy! Na polokanibalov zo Strednej Európy celkom dobré.

Tá istá dáma, dnes autom zastala pred ubytovňou tak, že v stiesnených priestoroch na parkovanie zabrala radšej dve miesta – asi preventívne, aby jej auto malo viacej čistého vzduchu. Nevadí, syn niečo síce už na jej adresu utrúsil (ktovie, kde sa to naučil….), ale zaparkoval pri susednej ubytovni. A napriek necelým dvom mesiacom praxe ako vodič zabral len jedno miesto. Na to, že sme len nejakí barbari a polokanibali zo Strednej Európy celkom dobré.

Popoludní v rámci nedeľnej prechádzky som zasa asi 10 metrov pred sebou videl ako asi 15-16-ročná dievčina bola na prechádzke so svojim psom. Bol vzorne na „vôdzke“…. Keď sa pes s veľkou chuťou pred jej očami „vykalil“ (nemal som v úmysle použiť práve toto slovo, ale nechajme tak….) na chodník, bez povšimnutia prekročila a zamierila cez cestu oproti do jednej z najluxusnejších víl v Molde. Takže zrejme v rámci susedských vzťahov, nechala cez psa pozdraviť suseda.

Hm, veď už sa cítim v tom „kultúrnom a obdivovanom“ Nórsku skoro ako doma. Ale chcem si zachovať svoje spôsoby barbara zo Strednej Európy v takom stave, ako som sem prišiel.

A aj tá tráva sa zdá, že na Slovensku je oveľa zelenšia… Oveľa, oveľa…. 🙂

 

Prečítajte si aj Zo života dvoch šoférov autobusu

 

Ženy v meste