Mexiko má prvú prezidentku v histórii. Voľby vyhrala Claudia Sheinbaumová

Prvou prezidentkou v histórii Mexika sa stane Claudia Sheinbaumová, ktorá podľa agentúry Reuters vedie v piatich prieskumoch verejnej mienky po nedeľňajších prezidentských voľbách, ktorú sú jednokolové.

Ľavicová politička a prvá žena – starostka hlavného mesta Mexico City v rokoch 2018 až 2023 Claudia Sheinbaumová (61) získala viac ako 57 percent hlasov. Jej súperka – podnikateľka, bývalá senátorka a kandidátka koalície opozičných strán Xóchitl Gálvezová, získala viac ako 29 percent hlasov. Centristického kandidáta Jorgeho Álvareza Máyneza volilo viac ako 11 percent ľudí.

Claudia Sheinbaumová – prvá prezidentka

Claudia Sheinbaumová je podľa agentúry Reuters prvou ženou, ktorá vyhrala všeobecné voľby v Spojených štátoch, Mexiku alebo Kanade.“Nikdy som si nepredstavovala, že jedného dňa budem voliť ženu,“ povedala 87-ročná Edelmira Montielová, volička Sheinbaumovej v najmenšom mexickom štáte Tlaxcala.

„Predtým sme nemohli ani voliť, a keď ste mohli, tak sme volili osobu, ktorú nám povedal manžel, aby sme volili. Vďaka Bohu, že sa to zmenilo a ja to môžem zažiť,“ dodala Montielová.

Sheinbaumová je spojenkyňou doterajšieho prezidenta Andresa Manuela Lopeza Obradora, ktorý sa lúči ako jeden z najpopulárnejších lídrov v novodobej histórii Mexika. Aj tak jeho stúpenkyňu nečaká ľahké volebné obdobie.

Sľúbila, že posilní sociálnu politiku v krajine, ktorá má vysoký rozpočtový deficit a nízky ekonomický rast.

Najnásilnejšie voľby v Mexiku

Chce zlepšiť bezpečnosť v krajine, ktorá má za sebou najnásilnejšie voľby v modernej histórii Mexika. Mexičania hlasovali v nedeľu nielen v prezidentských, ale aj v parlamentných, regionálnych a komunálnych voľbách – zavraždených bolo 38 kandidátov. V nedeľu zabili dvoch ľudí pri útokoch na volebné miestnosti v štáte Puebla.

Násilie počas volieb nie je v Mexiku ničím neobvyklým, v roku 2021, keď voliči po celej krajine vyberali takmer 19 900 miestnych zastupiteľov, bolo podľa štúdie zverejnenej univerzitou v Mexico City zabitých najmenej 32 kandidujúcich. „Ide o to varovať ostatných kandidátov. A tiež občanov, aby vedeli, že ich niekto sleduje,“ povedal spoluautor výskumu, politológ Manuel Pérez Aguirre o hrozbe súperiacich drogových kartelov.

Mnohí analytici tvrdia, že skupiny organizovaného zločinu expandovali a prehĺbili svoj vplyv práve počas funkčného obdobia Lopeza Obradora. „Pokiaľ sa Sheinbaumová nezaviaže investovať do zlepšenia polície a zníženia beztrestnosti, bude mať pravdepodobne problémy s dosiahnutím výrazného zlepšenia celkovej úrovne bezpečnosti,“ povedal Nathaniel Parish Flannery, nezávislý analytik politických rizík v Latinskej Amerike.

Katolícke Mexiko nedávno prekvapilo historickým rozhodnutím, keď Najvyšší súd označil doterajší zákaz interrupcií za protiústavný. Podľa súdu porušuje ľudské práva žien. Rozhodnutie sa vzťahuje na interrupcie, ktoré sa uskutočnia do 12. týždňa tehotenstva. Za tento zákrok nemožno kriminalizovať osoby, ktoré podstúpili potrat, ani zdravotnícky personál. 

Vedkyňa Sheinbaumová

Claudia Sheinbaumová pôsobila na radnici v Mexico City už od decembra 2000 do mája 2006, teda v čase, keď bol starostom López Obrador, za ktorého úradovanie mala na starosti životné prostredie. V roku 2014 Sheinbaumová stála pri vzniku strany Morena. Ako starostka Mexico City si Sheinbaumová vyslúžila kritiku za to, že sa jej nepodarilo vyriešiť dlhodobo zlý stav metra v metropole, v ktorom sa stáva množstvo nehôd. V máji 2021 si jedna z nich vyžiadala 26 obetí a na osem desiatok zranených.

Vyštudovaná fyzička Claudia Sheinbaumová patrila k vedcov a politikom, ktorí prispeli do Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. Ten v roku 2007 získal Nobelovu cenu za mier. Sheinbaumová bola v roku 2018 bola zaradená medzi 100 najvýznamnejších žien podľa BBC.

Sama seba označuje za feministku, zasadzuje sa za práva žien a LGBT+ komunity a je tiež zástankyňou legalizácie potratov.