ŽENYv meste
Má 87 rokov a rakovinu: Americká sudkyňa Ginsburgová odmieta prestať pracovať

Má 87 rokov a rakovinu: Americká sudkyňa Ginsburgová odmieta prestať pracovať

Celý svoj život tvrdo bojovala a nepoľavuje ani teraz. Sudkyňa Najvyššieho súdu USA Ruth Bader Ginsburgová napriek tomu, že vo svojich 87 rokoch už po niekoľkýkrát čelí rakovine, odmieta zavesiť talár na klinec. Tvrdí, že bez nej by na sudcovskej lavici bolo málo liberálov.

Redakcia Žien v meste · 5. augusta 2020 · 5 min čítania

Reklama

Ruth Bader Ginsburgová verejnosti oznámila, že sa jej pred pár mesiacmi vrátila zákerná rakovina, nad ktorou už v minulosti tri razy vyhrala. Tento raz je postihnutá pečeň. Napriek tomu, že skončila v nemocnici, stále pracuje a nemieni s tým prestať. V súčasnosti podstupuje chemoterapickú liečbu.

O tom, že by pomýšľala na dôchodok, nechce ani počuť. „Hovorievala som, že zostanem členkou súdu, pokiaľ budem vedieť svoju prácu robiť naplno. Som toho stále schopná,“ napísala vo vyhlásení. „Pre demokratov je sudkyňa Ginsburgová jedinou osobou, ktorá stojí medzi súčasným obyvateľom Bieleho domu Donaldom Trumpom a rozkladom americkej demokracie,“ komentoval jej postavenie denník Financial Times na webe

Prečítajte si

Ako najmladšia kongresmanka vycvičila kongres v správaní sa k ženám

Neúnavnosť je jednou z vlastností, ktoré sú pre túto ostrieľanú právničku a ikonu liberalizmu typické. Narodila sa 15. marca 1933 ako Joan Ruth Baderová v americkom New Yorku rodičom európskeho židovského pôvodu.

Ešte ako malá prišla o sestru Marilyn, ktorá zomrela na meningitídu. Sestra jej ešte stihla dať prezývku Kiki, pretože bola veľmi pohyblivé dieťa. Keď malá Kiki začala chodiť do školy, jej mama Celia zistila, že v triede je viacej dievčat s menom Joan. Preto sa rozhodla, že jej dcéra bude používať druhé meno – Ruth. A tak sa aj stalo.

Ruth – úspešná študentka

Ruthina matka bola veľmi rozhľadená žena. Keďže jej samej nebolo dopriate študovať, veľmi túžila poskytnúť tento luxus aspoň svojej dcére. Kiki vodila do synagógy, kde sa naučila plynule hebrejsky a tiež do knižnice. „Mama mi povedala, aby som vždy bola dáma a aby som bola nezávislá,“ spomínala Ruth neskôr. Dievčina úspešne študovala, no ako maturantku ju zasiahla tvrdá rana – deň pred maturitou jej zomrela najväčšia podporovateľka – mama. Prehrala boj s rakovinou. A bolo to prvý raz, čo zákerná choroba kruto zasiahla do jej života.

Mladej žene aj napriek smutnej udalosti neubudlo zo ctižiadostivosti a hlad po vzdelaní sa rozhodla zahnať ďalším štúdiom. Zapísala sa na Cornell University v Ithake, v americkom štáte New York. Hneď prvý semester stretla Martina D. Ginsburga, ktorý tam tiež študoval. Obaja si padli do oka a pre Ruth to bol muž jej života. V roku 1954 spromovala ako najlepšia študentka ročníka a pár dní na to sa za Ginsburga aj vydala.

Reklama

Malú Joan Ruth doma prezývali Kiki. Foto – Najvyšší súd USA

Kto by však čakal idylu, bol by na omyle. Jej manžela povolali do aktívnych záloh ako vojaka a preto s ním Ruth odišla do Oklahomy, kde slúžil. Ona sa tam zamestnala ako administratívna pracovníčka a krátko na to porodila dcéru Jane. Mala vtedy len 21 rokov a pomýšľala na štúdium práva na prestížnom Harvarde. V tom čase to bolo niečo nemysliteľné, no jej sa to podarilo. 

Prečítajte si

Tragický osud prvej olympioničky: Matylde Pálfyovej sa stala osudnou jej vášeň

Bola z toho dosť nervózna. Obávala sa ako skĺbi náročné štúdium so starostlivosťou o novorodenca. Nakoniec poslúchla radu svojho svokra, ktorý jej povedal: „Prestaň sa strachovať, ale skús radšej nájsť cestu ako to vyriešiť.“ A touto vetou sa riadila vlastne celý život. Na univerzite, ktorú navštevovalo 500 študentov, bola jednou z deviatich žien. Rektor si ich zavolal a spýtal sa, prečo zaberajú miesto mužom. To bolo jedno z prvých stretnutí Ruth s diskrimináciou na základe pohlavia.

Boj s rakovinou aj diskrimináciou

Akoby toho nebolo málo, do života mladého páru zasiahla choroba. Martin dostal rakovinu semenníkov a Ruth sa okrem bábätka starala ešte aj o neho. Okrem iného mu vypracovávala poznámky z prednášok. Našťastie, Martin sa z choroby dostal a ako schopný odborník na daňové právo neskôr dostal zaujímavú prácu v New Yorku.

Ako dobrá manželka, Ruth šla s ním a rozhodla sa, že vyštuduje aj na druhej najvýznamnejšej právnickej škole v krajine – Columbia University. Štúdium dokončila úspešne v roku 1959.  Opäť však narazila na veľký problém – chcela sa zamestnať. Hoci bola premiantkou ako žena-právnička a matka nemala žiadnu šancu. Chcela totiž miesto asistentky sudcu na Najvyššom súde a hoci sa za ňu prihováralo niekoľko jej vplyvných pedagógov, neuspela. Podarilo sa jej to až v roku 1961.

Reklama

Ruth ako bojovníčka za práva žien. Foto: Najvyšší súd USA

Neskôr pracovala na univerzite, kde sa venovala mladým právnikom a veľmi sa jej dotklo, keď jej ako profesorke oznámili, že bude zarábať menej ako jej mužskí kolegovia. Dôvod? Má predsa dobre zarábajúceho manžela!

Možno aj pre túto skúsenosť z nej neskôr bola aktívna bojovníčka za ženské práva. Založila niekoľko organizácií, ktoré sa venovali tejto problematike. Zastrešovali stovky prípadov diskriminácie žien a zo šiestich prípadov, ktoré zastupovala pred Najvyšším súdom USA, vyhrala päť. 

Ruth Ginsburgová prepísala históriu

Zlomovým rokom bol pre ňu rok 1980, keď ju prezident Jimmy Carter vymenoval na post sudkyne odvolacieho súdu, kde zotrvala do roku 1993. V tomto roku Ruth prepísala históriu, keď ju Bill Clinton vymenoval na pozíciu sudkyne Najvyššieho súdu USA. Bola druhou ženou na tomto poste v histórii a prvou židovského pôvodu. Zaoberala sa okrem práv žien aj rodovými menšinami a zastávala skôr liberálne postoje.

Celý jej život je veľkým zápasom o zdravie. Tvrdá bojovníčka sa nevzdala, ani keď jej v roku 1999 opäť skrížila cestu choroba – diagnostikovali jej rakovinu hrubého čreva. Po náročnej liečbe bola fyzicky slabá, preto si najala profesionálneho trénera. Priamo v kancelárii si zriadila malú posilňovňu a niekoľkokrát do týždňa v nej trénovala. Zdalo sa, že je z problémov vonku, no o desať rokov neskôr sa choroba vrátila  – tento raz postihla pankreas. Náročná liečba však zabrala a Ruth nevynechala ani jednu zo svojich pracovných povinností.

Ru th s manželom a deťmi Jane a Jamesom. Foto – Najvyšší súd USA

Rok na to prišla ďalšia veľká rana. Manžel Martin, ktorý bol uznávaným profesorom práva na Georgetown University, prehral boj s rakovinou. Ginsburgovú to veľmi zasiahlo, no ako priznala – zabudnúť jej pomáhala práca. 

V roku 2018 spadla vo svojej kancelárii a napriek tomu, že si zlomila rebrá, už na druhý deň bola znovu v úrade. CT snímky však ukázali niečo horšie – rakovinu na pľúcach. Neúnavná Ruth jej dala znovu na frak. Rok na to však už mala postihnutú aj pečeň. Vo februári 2020 oznámila verejnosti, že opäť bojuje s onkologickým ochorením.

Ruth Bader Ginsburgovú zaradil magazín Forbes medzi sto najvplyvnejších žien histórie. Babička štyroch vnúčat sa však nemieni vzdať a chce vytrvať vo svojom boji za lepší svet.

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026