
Lekárka Jolanta Wadowská-Król potichu porazila systém a zachránila „olovené deti“
V poľskej robotníckej štvrti Szopienice, kde horizontu dominovali komíny hutníckeho závodu na spracovanie farebných kovov, sa začiatkom 70. rokov minulého storočia odohrával tichý masaker. Mladá pediatrička Jolanta Wadowská-Król začala vo svojej ambulancii vyšetrovať deti, ktoré nespájala len adresa, ale aj desivé symptómy. Boli apatické, bledé, trpeli chronickými bolesťami brucha, vyzerali oveľa mladšie, než v skutočnosti
Miriam Zsilleova · 26. februára 2026 · 4 min čítania
Reklama
V poľskej robotníckej štvrti Szopienice, kde horizontu dominovali komíny hutníckeho závodu na spracovanie farebných kovov, sa začiatkom 70. rokov minulého storočia odohrával tichý masaker. Mladá pediatrička Jolanta Wadowská-Król začala vo svojej ambulancii vyšetrovať deti, ktoré nespájala len adresa, ale aj desivé symptómy.
Boli apatické, bledé, trpeli chronickými bolesťami brucha, vyzerali oveľa mladšie, než v skutočnosti boli a ich školské výsledky upadali. To, čo sa spočiatku javilo ako dôsledok chudoby, sa ukázalo byť niečím oveľa temnejším. Deti zo Szopienic neboli len choré – boli systematicky trávené.
Jolanta Wadowská-Król robila tajne testy
Lekárka sa nenechala odbiť oficiálnymi tabuľkami a rozbehla pátranie na vlastnú päsť. Výsledky krvných testov boli šokujúce: u niektorých detí dosahovala hladina olova až 80 mikrogramov na deciliter krvi, čo niekoľkonásobne prekračovalo všetky vtedajšie normy. Olovo v ich telách fungovalo ako „tichý zlodej intelektu“.
Tento toxický kov v organizme maskuje vápnik a železo, preniká priamo do mozgu, spôsobuje jeho opuchy a trvalo poškodzuje nervové bunky. „Olovom pretekala ich krv,“ spomínala neskôr v rozhovoroch lekárka na obdobie, ktoré sama nazvala sliezskym Černobyľom.
Huta v Szopieniciach pýcha priemyslu
Pre komunistický režim bola huta v Szopieniciach strategickým pilierom a pýchou priemyslu. Priznať, že tento gigant mrzačí deti, bolo politicky neprípustné. Wadowská-Król sa preto ocitla v nebezpečnej hre a pod tlakom štátnej bezpečnosti. Keďže úrady odmietali problém riešiť, začala konať pololegálne. Spolu so zdravotnou sestrou chodili od dverí k dverám a tajne rozdávali pozvánky na vyšetrenia.
Napriek obrovskému riziku straty zamestnania či dokonca väzenia sa jej podarilo vyšetriť približne 5 000 detí. Výsledkom bola diagnóza, ktorá sa v Poľsku stala legendárnou – svet spoznal „ołowiki“ (olovené deti).
Presun detí
Boj o záchranu detí sa neskôr presunul z ambulancií do terénu. Aby lekárka zastavila devastáciu mladých organizmov, musela ich dostať preč od zdroja jedu. Stovky detí začali pravidelne odchádzať špeciálnymi autobusmi do ozdravovní a sanatórií v horských oblastiach Beskýd, ako boli Istebna či Rabka. Tam podstupovali náročnú liečbu infúziami, ktoré mali z ich tiel vyplaviť ťažké kovy.
Reklama
Mnohé deti strávili mimo domova dlhé mesiace, zatiaľ čo ich lekárka doma čelila represáliám – jej vedecké práce nesmeli byť publikované a akékoľvek údaje o znečistení prostredia boli prísne blokované.
Hoci systém robil všetko pre to, aby ju umlčal, tlak, ktorý Wadowská-Król vyvolala, sa už nedal ignorovať. Rodiny z robotníckych štvrtí ju začali uctievať a po predošlej nedôvere, stáli za ňou a podporovali ju. Pre nich bola „Matka Božia Szopienická“ alebo „doktorka od familokov“ (tradičných robotníckych domov).

Jej neúnavná práca nakoniec prinútila štát k bezprecedentnému kroku: okolo huty vznikla ochranná zóna, najviac kontaminované budovy boli zrovnané so zemou a stovky rodín dostali náhradné byty v čistých oblastiach. Bol to vzácny moment v histórii totality, kedď odvaha jednotlivca – ženy v bielom plášti, porazila ideológiu.
Huta v Szopieniciach (oficiálne Huta Metali Nieżelaznych Szopienice) napriek tlaku nezanikla zo dňa na deň. Proces útlmu výroby olova sa začal v 70. rokoch, ale samotná prevádzka bola definitívne zastavená až v roku 2002. Celý hutnícky areál postupne zanikal a dnes sú jeho časti zapísané ako technické pamiatky, zatiaľ čo výroba sa pretransformovala na iné, ekologickejšie odvetvia.
Čestný doktorát po pol storočí
Príbeh Jolanty Wadowskej-Król s jej vedeckou prácou je jednou z najsmutnejších ukážok komunistickej cenzúry. Doktorka Królowá mala v 70. rokoch pripravený materiál na svoju dizertačnú prácu. Mala v rukách unikátny výskum tisícov detí, ktorý bol svetového formátu. Režim jej však jasne naznačil: ak túto prácu zverejníte, prídete o prácu a možno aj o slobodu. Jej výskum musel zostať v zásuvke, pretože potvrdzoval zlyhanie štátu.
Spravodlivosť prišla až na sklonku jej života. V roku 2021, teda takmer polstoročie po jej hrdinských činoch, jej Sliezska univerzita v Katoviciach udelila titul Doctor Honoris Causa (čestný doktorát).
Prvá slovenská lekárka Mária Bellová chcela bojovať s tuberkulózou, ale musela poraziť predsudky
Pri slávnostnom odovzdávaní titulu zaznelo, že nejde len o akademické ocenenie, ale o ospravedlnenie celej spoločnosti. Senát univerzity vyzdvihol, že v čase, keď vedecká kariéra znamenala pre mnohých prispôsobenie sa moci, ona si vybrala etiku a záchranu ľudských životov pred vlastným profesijným rastom.
„Nerobila som to pre tituly. Robila som to preto, lebo tie deti nemali nikoho iného, kto by sa za ne postavil,“ povedala vtedy so svojou typickou skromnosťou Jolanta Wadowská-Król.
Zomrela v roku 2023 vo veku 83 rokov. Jej hrdinstvo definitívne zvečnil seriál Ołowiane dzieci (Netflix 2026), ktorý celému svetu pripomenul ekologickú katastrofu ukrytú za železnou oponou.
Reklama

Autor
Miriam ZsilleovaMohlo by vás zaujímať
Slovenka roka 2026: Absolútnou víťazkou je vedkyňa z Košíc
Počas slávnostného odovzdávania cien Slovenka roka 2026 boli odovzdané tri mimoriadne ocenenia za celoživotný prínos pre Slovensko, z toho jedna in memoriam. V Slovenskej filharmónii v Bratislave ocenili v sobotu počas galavečere najvýznamnejšie ženy zo Slovenska. Počas 18. ročníka čitateľskej ankety Slovenka roka sa v Redute odovzdalo 12 bronzových sošiek, ktoré symbolizujú ženskosť, tvorivú silu, pôvab a
Redakcia Žien v meste · 29. júna 2026
Takéto zápasy by mal rozhodovať muž, povedal tenista na Roland Garros. Dostal vysokú pokutu
Paraguajský tenista Adolfo Daniel Vallejo prehral v druhom kole Roland Garros so 17-ročným Francúzom Moisom Kouamem. Ten sa stal senzáciou turnaja, keď v prvom kole vyradil bývalú svetovú trojku Marina Čiliča v zápase, ktorý trval viac ako 2 a pol hodiny. Tenista Adolfo Daniel Vallejo kritizoval rozhodkyňu V druhom zápase mal obrovskú podporu divákov a
Miriam Zsilleová · 1. júna 2026
Veľa otvorených úloh, málo energie: Takto sa vyčerpáva mozog
Mozog potrebuje viac než len kávu – túži po pokoji, poriadku a výžive. Keď ho odľahčíme, dokáže zázraky. Ako na to? Stačí pár jednoduchých krokov. Každodenný život nás často núti žonglovať s viacerými úlohami naraz – práca, deti, termíny, domáce povinnosti, sociálne siete… V hlave si to síce zvládame racionalizovať, no mozog medzitým trpí. Ako
Redakcia Žien v meste · 28. mája 2026


