Legendárna sudkyňa – Ruth Bader Ginsburgová

 

Nestáva sa často, teda asi takmer nikdy, že by sa právnička a sudkyňa v seniorskom veku stala ikonou mladých žien (a mužov) až tak, že jej fotky sa objavujú na všetkom od hrnčekov a magnetiek, po tričká, či tašky, jej výroky sa stali podkladom pre texty hudobných celebrít, a jej portrét sa objavil aj na stránkach Vogue.

Ruth Bader Ginsburg, prezývaná aj #NotoriousRBG (áno, podľa rappera The Notorious B.I.G.) sa to podarilo. Nieže by sa o to sama snažila. No jej generácie trvajúci právny boj o (nielen) rodovú rovnosť a reprodukčné práva natoľko ovplyvnil právny systém USA, že sa stala ikonou feminizmu, rodovej rovnosti a presadzovania ľudských práv ďaleko za hranicami svojej krajiny.

Pevnosť postojov, odhodlanie (stoličku sudkyne Najvyššieho súdu USA nechcela opustiť ani počas opakovaného boja s rakovinou, pretože si uvedomovala, že jej odchod by výrazne oslabil pomer síl medzi republikánmi a demokratmi na súde a tak pracovala až do poslednej chvíle), ale aj schopnosť jasne a precízne formulovať svoje postoje a názory a presadzovať ich dôstojne (a s pochopením pre iných) je to, čo pretrvá ako jej odkaz aj po smrti.

Prečítajte si

Zomrela legendárna sudkyňa a bojovníčka za práva žien Ruth Baderová Ginsburgová

Pre mňa má jej príbeh aj osobný rozmer. RBG som objavila len niekoľko rokov dozadu a veľmi rýchlo sa pre mňa stala jednou z nemnohých právnych idolov, ktoré mám. Ide totiž o to, že v našom politicko-právnom priestore nenájdeme veľa úspešných právnikov a právničiek, ktoré by svoju kariéru zasvätili presadzovaniu ľudských práv a požívali pre to spoločenskú vážnosť. Keď som sama začínala ako mladá právnička v Lige za ľudské práva, boli ľudské práva a špeciálne presadzovanie práv marginalizovaných komunít ako utečenci a utečenkyne, Rómovia a Rómky, či práv LGBTI komunity považované domácou politicko-právnou komunitou ako niečo vedľajšie, čím sa nedá presadiť alebo získať spoločenskú vážnosť.

Ešte aj v čase, keď som v r. 2016 dostala cenu International Women of Courage som vnímala rozpaky nad tým, že za Slovensko bola prvý raz ocenená žena, ktorá sa venuje takej „podradnej“ téme ako utečenci a migranti a nie niečomu „dôležitejšiemu“ a „vážnejšiemu“, ako napríklad odhaľovanie korupčných káuz, či justičná reforma. A veľmi často som mala pocit, že sa za to musím ospravedlňovať, alebo vysvetľovať, prečo vôbec považujem tému rovnosti, rovnoprávnosti každého a každej za tak dôležitú pre to, akou spoločnosťou budeme a ako slobodne a plnohodnotne sa každý a každá bude cítiť.

No príbeh RBG, ale aj príklad našich domácich hrdiniek ako bývalá ombudsmanka Dubovcová, či súčasná verejná ochrankyňa profesorka Patakyová ma utvrdil v tom, že sa nemám prečo cítiť v rozpakoch, keď je mojou prioritou pre našu krajinu, ktorú považujem za rovnako dôležitú ako očistu justície, presadzovanie rovnosti pre všetkých a upozorňovanie na to, ako nás rodová či iná nerovnosť oberá o talenty. A myslím si, že dnes je nás už vďaka týmto ženám oveľa viac. Ďakujeme, RBG!