
Legendárna Jiřina Bohdalová oslavuje 90 rokov
Jiřina Bohdalová sa ako začínajúca herečka musela starať o matku, sestru i dcéru, navyše aj ju ŠtB vypočúvala a prenasledovala. Napriek prekážkam v roku 1957 ukončila štúdium Divadelnej fakulty Akademie múzických umění. Jan Werich ju angažoval vo svojom Divadle ABC, herečka to však pripisuje skutočnosti, že sa dozvedel o jej problémoch so štátnou mocou.
Redakcia Žien v meste · 3. mája 2021 · 5 min čítania
Reklama
Filmové postavy z klenotov českej komédie, množstvo tragických či dramatických úloh na filmovom plátne i na divadelnom javisku, k tomu účinkovanie v televíznych zábavných reláciách a v neposlednom rade tiež rozprávky pre najmenších – to všetko vystihuje legendárnu českú herečku Jiřinu Bohdalovú.
Dnes, 3. mája, oslávi svoje 90. narodeniny.
Napriek veku je stále aktívna a hoci je hereckou hviezdou prvej veľkosti, pre svoje publikum ostáva bezprostrednou a milou „Bohdalkou“.
Bohdalová: Jej otec dostal 15 rokov
Jiřina Bohdalová sa narodila 3. mája 1931 v Prahe. Jej otec František Bohdal bol truhlár a matka Marie Bohdalová pracovala ako slúžka, no zároveň bolo jej vášňou ochotnícke divadlo. K herectvu odmalička viedla aj svoju dcéru.
Po maturite v roku 1949 pracovala Jiřina Bohdalová prechodne ako učiteľka v Ostrave. Tu sa zoznámila so svojím neskorším manželom, s ktorým mala dcéru Simonu Stašovú (nar. 1955). To bol dôvod, pre ktorý musela prerušiť štúdium herectva. Navyše v roku 1954 jej otca zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a súd mu vymeral 15-ročný trest. Vo väzení strávil nakoniec šesť rokov.

Jiřina Bohdalová počas Medzinárodného fimového festivalu v Karlových Varoch. Karlove Vary 2019. Foto pre TASR – Dominika Petráková
Reklama
Začínajúca herečka sa musela starať o matku, sestru i dcéru, navyše aj ju ŠtB vypočúvala a prenasledovala. Napriek prekážkam v roku 1957 ukončila štúdium Divadelnej fakulty Akademie múzických umění. Jan Werich ju angažoval vo svojom Divadle ABC, herečka to však pripisuje skutočnosti, že sa dozvedel o jej problémoch so štátnou mocou.
„Myslím si, že mi najprv ponúkol angažmán, aby urobil dobrý skutok. A až neskôr, keď sa o mne prekrásne vyjadroval, zrejme pochopil, že spojil oboje – pomoc mne i môjmu talentu,“ povedala Bohdalová v rozhovore pre Český rozhlas.
Jiřina Bohdalová a jej komediálny talent
Od roku 1967 sa jej domovskou scénou stalo pražské Divadlo na Vinohradech. Pred kamerou sa Jiřina Bohdalová maminou zásluhou prvý raz ocitla v roku 1937 v nedokončenom detskom filme Pižla a Žižla na cestách – zachovali sa z neho len nezostrihané nemé torzá. Na plátne sa objavovala aj v ďalších rokoch, napríklad v komédii Zlaté dno (Vladimír Slavínský, 1942), v ktorej hral hlavnú rolu Vlasta Burian. Prvé väčšie herecké príležitosti sa začali objavovať až v 50. rokoch.
Svoj komediálny talent mohla predviesť v komédii Florenc 13:30, ktorú v roku 1957 nakrútil Josef Mach. Len počas roku 1961 hrala napríklad v jedenástich snímkach. Až v roku 1963 však získala hlavnú rolu – vo dvojici s Jiřím Sovákom – v známej komédii Martina Friča Král Králů. Frič jej o rok neskôr ponúkol titulnú rolu aj v dráme Hvězda zvaná Pelyněk. Opäť komediálnu postavu ostýchavej mladej dámy si zahrala vo filme Jiřího Krejčíka Čintamani a podvodník nakrútenom podľa poviedok Karla Čapka.
Zobrazit příspěvek na InstagramuPříspěvek sdílený Jiřina Bohdalová (@jirina_bohdalova_fanks)
V roku 1965 dal priestor Jiřině Bohdalovej ako komediálnej herečke režisér Zdeněk Podskalský v známej satire Bílá paní. Nasledovali veselohry Dáma na Kolejích (Ladislav Rychman, 1966) a Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966). Opäť s Jiřím Sovákom si zahrala aj vo Fričovej krimikomédii Prísně tajné premiéry (1967). Do konca 60. rokov sa Jiřina Bohdalová stala jednou z najobľúbenejších a najobsadzovanejších českých herečiek. A práve v tomto čase ju Zdeněk Podskalský obsadil do jednej z najúspešnejších českých komédií všetkých čias. V jeho legendárnych Světákoch si zahrala spolu s Jiřinou Jiráskovou a Ivou Janžurovou trojicu žien zvádzajúcich „fasádnikov“ v podaní Jana Libíčka, Vlastimila Brodského a Jiřího Sováka.
Reklama
„To sa skutočne podarilo po všetkých stránkach. Obrovsky sme sa bavili a je to vidieť. Ale nebavili sme sa medzi sebou, bavili sme sa tým, čo tam ešte pridať v rámci svojej figúry,“ spomína na film herečka. Mimoriadne úspešný bol pre Bohdalovú aj rok 1970: Zaskvela sa v komédii Oldřicha Lipského „Čtyři vraždy stačí, drahoušku“. Podobenstvom vzťahu muža a ženy bola snímka Ester Krumbachovej Vražda Ing. Čerta.
Bohdalová: Dráma Ucho šla do trezoru
So svojím vtedajším manželom Radkom Brzobohatým predviedla ozajstný herecký koncert v politickej dráme Ucho, ktorú nakrútil Karel Kachyňa a ktorá na prahu normalizačnej éry okamžite putovala do trezoru.
V televíznom filme Františka Filipa Kat nepočká tiež presvedčivo stvárnila tragický osud herečky Anny Letenskej, ktorú počas 2. svetovej vojny zatklo gestapo. Čoraz častejšie sa Jiřina Bohdalová objavovala v televíznych filmoch i seriáloch (v roku 1975 to bol napríklad seriál Chalupári), spoločne s Vladimírom Dvořákom sa pravidelne prihovárala divákom ako konferenciérka zábavnej relácie Televarieté. Nezabudnuteľné sú jej „manželské“ scénky s Vladimírom Menšíkom.
Zobrazit příspěvek na InstagramuPříspěvek sdílený Jiřina Bohdalová (@jirina_bohdalova_fanks)
Popri televíznej zábave sa jej parketou stali aj večerníčky, v ktorých prepožičala hlas celej plejáde postavičiek – aj keď sa neskôr herečka posťažovala, že dabovanie „panrdláčikov“ jej zničilo hlasivky. Úlohu mentálne zaostalej ženy v dráme Fany (Karel Kachyňa, 1995) považuje Bohdalová za jednu z najnáročnejších, už aj preto, že musela dávať pozor, aby nevyznela ako karikatúra.
Vo filme Vrásky z lásky, ktorý v roku 2012 nakrútil Jiří Strach, sa Bohdalová opäť stretla s bývalým mužom Radkom Brzobohatým. Zahrala si titulnú postavu v detektívnom seriáli Ach, ty vraždy! (2010-2012). V roku 2021 ju môžu diváci uvidieť v snímke Ireny Pavláskovej Vánoční příběh.
Bohdalová a jej dcéra Simona Stašová
Nápad svojej dcéry Simony Stašovej venovať sa herectvu, spočiatku Bohdalová považovala za „nedostatok fantázie“. Herečka Jiřina Jirásková však Simonu Stašovú vyskúšala a povzbudila – a aby Bohdalovú podpichla, oznámila jej, že „‚obgeneráciu‘ sa rodia talentovaní ľudia“. O hereckom umení svojej dcéry sa však Jiřina Bohdalová vyjadruje jednoznačne: „Je naozaj dobrá herečka.“ Dôležitými ľuďmi jej života ostávajú rodičia.
Zobrazit příspěvek na InstagramuPříspěvek sdílený Jiřina Bohdalová (@jirina_bohdalova_fanks)
„Mala som vynikajúcich rodičov, na ktorých spomínam dodnes, vraciam sa k nim. Keď mám nejakú bolesť, tak im to poviem a verím, že nado mnou držia ruku a síce mi nemôžu odpovedať, ale viem, že ma počuli,“ zdôverila sa Jiřina Bohdalová.
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026


