Láska

Také krásne slovo, tak často používané, no vieme naozaj, čo znamená? Vieme lásku precítiť naplno? Vieme s určitosťou nacítiť, aký to je pocit a čo znamená naozaj milovať v čistej láske?

Veril som, že to viem. Lepšie povedané – bol som o tom presvedčený a myslím, že nik by ma nepresvedčil o opaku. Až do dňa, kedy som začal vnímať, že niečo nie je v poriadku s mojím srdcom. Nemyslím tým fyzickým, to je úžasné a funkčné. Mám na mysli srdce ako miesto, cez ktoré sme schopní cítiť tento božský stav bytia a nie ho len prijímať, ale ho aj dávať a vyžarovať. Ten pocit, že mi niečo v srdi chýba, sa stupňoval. Začal som spochybňovať moje vlastné presvedčenia, ako veľmi mám otvorené srdce, ako čisto a hlboko dokážem milovať. Začali mi viac a viac prichádzať otázky typu: je to, čo cítim, naozaj láska,? Je to možné cítiť viac? Je skutočné to, čo cítim?

Prečo po všetkých tých rokoch práce na sebe prišli tieto pochybnosti? Teraz už viem. Aby mi otvorili oči nad tou ilúziou, o ktorej som sa presvedčil, ako hlboko už viem milovať. Tým nechcem povedať, že to, čo som dovtedy cítil, nebola láska, ani to, že každý, kto si myslí, ako veľmi vie milovať, tak je to len ilúzia. Chcem tým povedať, že to, ako som bol schopný milovať, odzrkadľovalo moju úroveň otvoriť svoje srdce a otvoriť sa láske, blízkosti, odhaleniu… Začal som si viac a viac uvedomovať, na koľkých úrovniach sa stále chránim a moje srdce sa zatvára alebo je stále zavreté. Uvedomil som si, že dokážem byť láskavý, srdečný, súcitný a nemať plne otvorené srdce, a že ľudia tieto energie vnímajú a vyhodnocovali ma, aký som otvorený, plný lásky a aké mám otvorené srdce. Verím, že v ich vnímaní v ten moment z ich pravdy a pochopenia to bola pravda. No pre mňa, spätne si uvedomujúc, to bolo pohladenie ega a utvrdenie sa v presvedčení, ako veľmi som otvorený a milujúci. 

Uvedomil som si, že ak nás ostatní presvedčia o tom, ako sme ďaleko v úrovni vnímania, práce na sebe alebo otvoreného srdca a mi tomu uveríme, tak sme sa veľmi ďaleko ešte nepohli v našom rozvoji. Áno, hovorím o sebe a ak to niekomu dá zmysel a pomôže mu opustiť tu ilúziu a ísť hlbšie do seba, tak to má zmysel. Pretože na tejto zemi sme všetci spolu a mali by sme sa dostať do harmónie a jednoty, lebo len tak sa podporíme a posunieme vpred na úplne inú úroveň vnímania a bytia.

Tým, že ten pocit na srdci ma otravoval, chcel som to vyriešiť a zistiť, čo sa mi deje. Začal som sa na to sústrediť a odhaľovať vo svojom podvedomí, čo to spôsobuje. Našiel som mnoho strachov, limitujúcich presvedčení, prísľubov a ďalších blokov, ktoré ma efektívne držali a „chránili“ pred otvorením srdca a otvorením sa láske. S každým ďalším vyčisteným blokom sa moje srdce viac otváralo a pocit v ňom sa viac uvoľňoval. Začal som pociťovať lásku na úplne inej úrovni, niečo, čo sa nedá veľmi opísať. Cez tu lásku som si ešte viac začal všímať srdcia mojich blízkych, ale aj ľudí všade navôkol. Väčšina z nás má stále zavreté srdce, niekto viac a niekto menej, čo ma za následok, že máme v sebe viac smútku, prázdnoty a hnevu ako lásky, radosti a naplnenia. 

Nedovolím si hodnotiť, kto a na akej úrovni má alebo nemá zavreté srdce, tak ako netuším, či sa dá láska cítiť viac a hlbšie, ako som ju schopný cítiť teraz. No to, čo viem, je, že ak nezačneme každý sám od seba otvárať svoje srdcia láske, pokiaľ nebudeme čeliť svojím blokom a strachu, tak neotvoríme svoje srdcia. Budeme žiť každý ďalší deň bez hlbokej lásky, ktorú by sme boli schopní dosiahnuť, ak by sme sa rozhodli otvoriť svoje srdcia. Každý ďalší deň prežitý bez spojenia so svojím srdcom a láskou v sebe je dňom, ktorý odovzdávame prázdnote a tá prehlbuje smútok, pocit samoty a odpojenia, ktorý cítime na pozadí hlboko v sebe.