ŽENYv meste
Kostolné topánky…

Kostolné topánky…

Včera popoludní som sedela na terase nášho apartmánu v Rijáde a čistila som svoje a manželove čierne topánky. Boli veľmi špinavé a zablatené. V noci sme sa vrátili zo Slovensku, z pohrebu môjho ocka…

Redakcia Žien v meste · 15. novembra 2016 · 2 min čítania

Reklama

 

Soboty môjho detstva sa neodmysliteľne spájali s rituálom, ktorý pravidelne v sobotu popoludní praktizoval môj ocko. Ako evanjelický farár sa prihováral svojím ovečkám každú nedeľu v čiernom luteráku, s bielymi naškrobenými tabličkami…pod  luterákom bol čierny oblek a snehobiela košeľa…a spod dlhého luteráku bolo vidno čierne vyleštené topánky. Čistil si ich vždy sám…všetky pomôcky mal v jednoduchej drevenej bedničke…ostrú kefu na odstránenie blata, mäkkú kefu na vyleštenie čierneho krému, ktorý bol v malej okrúhlej plechovej krabičke, mäkkú flanelovú handričku na záverečný „glanc“…

Stál pri tom obyčajne na gánku alebo na schodoch a s vervou jemu vlastnou najprv očistil topánky od blata, potom ich natrel krémom, následne vykefoval kefou a preleštil handrou…až sa naozaj blyšťali…nejako som si vždy myslela, že si možno pri tom v duchu hovorí svoju nedeľnú kázeň…vyzeral vždy taký sústredený…podobný rituál sa opakoval aj inokedy…keď náhodou sa v dedine vyskytol sobáš, krst alebo pohreb…jeho topánky vždy signalizovali, že pán farár je precízny a presný…a taký aj naozaj bol…

Včera popoludní som sedela na terase nášho apartmánu v Rijáde a čistila som svoje a manželove čierne topánky. Boli veľmi špinavé a zablatené. V noci sme sa vrátili zo Slovensku, z pohrebu môjho ocka…V Banskej Štiavnici pršalo…dokonca pri poslednej rozlúčke na cintoríne aj poletoval sneh…všade bolo plno blata… nečudo, že naše topánky boli špinavé…jednoducho som ich také nemohla odložiť…a tak som z kuchynkej linky vytiahla krabicu od topánok, v ktorej máme my naše čistiace vybavenie…

Pomaly, precízne, som najprv očistila topánky od blata, potom ich natrela čiernym krémom – aj keď nie kefkou z krabičky, ale s krémom s malou špongiou na konci  – a na záver ich preleštila handričkou až sa žiarivo ligotali na  slnku…celú dobu som myslela na svojho otca… a na to, čomu všetkému ma naučil…dolu lícami mi stekali slzy a ani horúce saudské slnko ich nedokázalo  vysušiť…        

 

Prečítajte si aj Facebook, dušičky a Hallowen

 

 

Ženy v meste

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Nový bicykel, ale Birkinka to nie je

Najdrahšiu kabelku na svete vraj navrhol herečke Jane Birkin priamo majiteľ módneho domu Hermes Jean-Louis Dumas v lietadle, keď niekam spolu cestovali. Potrebovala praktickú veľkú kabelku. Samozrejme, veď v nich vláčime pol domácnosti! Tento model kabelky sa vyrába dodnes a je, podľa zdrojov na internete, najdrahší na svete. Jej najlacnejšia verzia stojí vyše deväťtisíc eur!

Lucia Ábelová · 2. júla 2026

Po smrti Zuzany z Gelnice: odchod zo vzťahu nemusí znamenať koniec nebezpečenstva

Od smrti Zuzany z Gelnice nám v hlave zostáva jedna otázka: Koľko žien dnes večer zaspáva so strachom, že ak odídu, bude ešte horšie? Nechceme hodnotiť konkrétny prípad. Nepoznáme všetky okolnosti a rešpektujeme, že na odpovede si budeme musieť počkať.Napriek tomu máme potrebu ozvať sa. Nie kvôli tomuto jednému prípadu. Ale kvôli stovkám žien, s

Daniela a Lucia · 30. júna 2026

Nevážne vo vážnom svete: Pani Cicifrková a zadná miestnosť v lekárni

Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku. Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera! Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale

Lucia Ábelová · 21. júna 2026