Konal súd v prospech maloletého dieťaťa?

Konanie otca a súdu nemá obdoby, hovorí advokátka Veronika Puškár Škodová, ktorá preskúmala spis Ľubomíry Hnatič.  Učiteľke, ktorá sa viac ako 20 rokov venuje deťom, odobral súd jej vlastnú dcéru v čase, keď ju ešte dojčila.  Odvtedy zmaril otec viac ako 200 stretnutí a bráni mame, aby videla svoje dieťa. 

Každé rozhodnutie súdu musí spĺňať obligatórne náležitosti, aby sa dalo považovať za zákonné, konštatuje advokátka Veronika Puškár Škodová. Podľa platných právnych predpisov musí uznesenie (nakoľko o návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia rozhoduje súd uznesením) okrem iného obsahovať stručné odôvodnenie. Z tohto odôvodnenia však musí byť zrejmé, z akých skutočností súd dospel k samotnému rozhodnutiu, pričom rozhodnutie súdu musí byť logicky odôvodnené a musia z neho vyplývať podstatné skutočnosti, ktoré súd viedli k takémuto rozhodnutiu. 

V predmetnom prípade môžeme skonštatovať, že rozhodnutie súdu, ktorým súd zamietol ostatný návrh matky na zverenie mal. dcéry do jej starostlivosti je nepreskúmateľné. Rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti musia mať aj v očiach sudcov vyššiu váhu, nakoľko nesprávnym rozhodnutím môže byť značným spôsobom ovplyvnený ďalší vývoj dieťaťa. 

V tomto prípade nie je ani celkom zjavné, ako súdy dospeli k záveru, že v najlepšom záujme dieťaťa je jeho zverenie otcovi. 

Prečítajte si

Z učiteľky urobil štát nespôsobilú matku a vzal jej dcérku. Stačili mu na to štyri dni

Odvolací súd mal k dispozícii aj vyjadrenia matky, ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach), ktorý bol v konaní ustanovený na zastupovanie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník navrhol na základe vlastného šetrenia dočasné zverenie do starostlivosti matky s následným riadnym dokazovaním v konaní vo veci samej. Pritom celá vec nebola po dobu 2,5 roka meritórne rozhodnutá ani na prvej inštancii, čo je neprípustné na konanie o starostlivosť o maloleté dieťa.  

Za absolútne neprijateľný považujem fakt, že otec opakovane bránil matke v styku a úmyselne porušoval úradné rozhodnutie. Otec úmyselne opakovane odoprel matke stretnúť sa s dcérou, a to viac ako 200-krát, kedy mala byť dcéra podľa uznesenia súdu s matkou. Je neprípustné, pokiaľ na to nie sú vážne dôvody, čo v danom prípade určite neboli, aby bola maloletému dieťaťu upieraná starostlivosť matky. Takéto konanie tak otca, ako aj súdu, nemá obdoby. Súd má možnosť pristúpiť k udeleniu sankcie rodičovi, ktorý úradné rozhodnutie porušuje, k čomu však nedošlo. Pokiaľ je porušovanie v takomto rozsahu, ako je tomu v tomto prípade, mal by súd prehodnotiť zverenie dieťaťa do starostlivosti „nezodpovednému“ rodičovi.

V danom prípade teda možno na základe dostupných informácií, ktoré sme mali k dispozícií konštatovať, že ani jeden z rozhodujúcich súdov  nekonal v záujme maloletého dieťaťa. 

Nedá nám nevyjadriť sa aj ku skutočnosti, že súd zakázal novinárovi z Denníka N písať o tomto prípade. Je to absolútne neprípustný zásah do ústavných práv. Súd sa evidentne nevysporiadal so zásadou proporcionality, čiže na tom, či je ochrana súkromia nadradená nad medializovaním článku a zabránením ďalšieho protiprávneho konania. Súd sa odvolal na hrubý zásah do súkromia, avšak hrubý zásah do rodičovských práv a do práv dieťaťa na styk s oboma rodičmi nebral do úvahy a neporovnal váhu oboch práv.

Je vo verejnom záujme, aby sa verejnosť o podobných prípadoch dozvedela o tom, že niekto v tak útlom veku odstavil dieťa od matky a súdy to svojimi formalistickými rozhodnutiami „odobrili“ a dlhodobo ignorujú, že matke je bránené dieťa vôbec vidieť a stretávať sa s ním. Pokiaľ súdy o takýchto prípadoch zakazujú písať aj v prípadoch, ak by údaje o dieťati boli anonymizované, uľahčuje to protiprávne konanie rodičov, ktorí zneužívajú formalistický prístup našich súdov a cez podobné situácie si riešia spory a komplexy s druhým rodičom, čo je neprijateľné. V podstate takýmto rodičom uľahčujú protiprávne konanie. Najhoršie na celej situácii je, že takýmto konaním trpí najviac samotné dieťa.

Mám teda za to, že takéto konanie súdov je priam až nebezpečné, lebo umožňuje rodičom cez maloleté deti riešiť si svoje vzájomné vzťahy, riešiť svoje ego, a spôsobovať druhému rodičovi bolesť. Títo rodičia si však neuvedomujú, že takýto vážny zásah a de facto úplné odstrihnutie od druhého rodiča bude mať na jeho ďalší vývoj fatálne následky a dieťa sa s tým nemusí do konca života vysporiadať.