Koľko ženských kandidátok muselo najprv spraviť pencil test?

Neverím vlastným ušiam. Sedím v prvom rade v zlatom vykladanej sále belgického senátu, na stoličke obklopenej prezidentkami a političkami od Karibiku cez Afriku po ostrovné mikroštáty v Oceánii. Pripravená ísť o pár minút moderovať panel o ženskosti v politike na summite globálnej platformy pre političky: Women Political Leaders.

Ženy v politike a ceruzkový test

Tento ročník je výnimočný aj preto, že hostiteľkami sú tri ženy: predsedníčka Európskeho parlamentu a predsedníčky oboch komôr belgického parlamentu. Človek by čakal ešte viac oslavných príhovorov, odvážne výzvy na posúvanie už dúfajme akceptovaného očakávania na rovnocenné zastúpenie žien v politike – smerom k ešte ambicióznejším cieľom…

A namiesto toho počúvame prejav jednej z hostiteliek o tom, ako ešte pred pár rokmi čelila pencil testu.

Krátky klik na Wikipediu vám objasní, že cieľom ceruzkového testu je rozpoznanie potreby nosiť podprsenku – ak si dáte ceruzku pod prsia a cinkne na zem, podprsenku netreba. Ak necinkne… …čo to okrem novej podprsenky znamená pre vašu potenciálnu kariéru?

Už si ani nespomínam, kedy som o ceruzkovom teste počula prvýkrát – niekedy v začiatkoch mojej práce na antidiskriminačných politikách. Tak ako mnohé z nemiestnych otázok sprevádzajúce ženy na pracovných pohovoroch, aj toto bola roky jedna z obľúbených pseudo vtipných poznámok mužov z pozície postavenia a sily. Potom som na test zabudla.

V hlave ho (našťastie či bohužiaľ?) prepísala práca na politikách proti šikane online, či na ženám nevyhovujúcim štandardoch ochranných pomôcok počas pandémie.

Tak si sedím v tej zlatom vykladanej sále so stáročným nábytkom a hovorím si, že snívam a nemôže byť rok 2023… , keď počúvam jednu z najinšpirujúcejších političiek krajiny, ktorá je jedným z mojich domovov, ako rozpráva o pencil teste, ktorým musela prejsť pri rozhodovaní, kde sa ocitne na kandidátnej listine svojej strany.

V podstate je jedno, koľké z nás tiež čelili tomuto testu. Lebo ešte horšie je, že mu v kuloároch moci čelíme bez toho, aby sme o tom vedeli.

Riešenie? Viac žien v politike?

• Viac vedomých, sebavedomých, seba si vážiacich, hodnoty si vážiacich žien v politike.
• Viac žien krúžkujúcich ženy.
• Viac mužov krúžkujúcich ženy.
• Viac žien a mužov odmietajúcich voliť strany bez rodovej rovnosti.
• Viac žien a mužov odmietajúcich politické debaty bez rodovej rovnosti.
• Viac periodík odmietajúcich nasväcovať politikov, ktorí ženy nepodporujú, nerešpektujú, urážajú a mlátia.
• Viac periodík, ktoré sa odhodlane postavia za vedomé, kvalifikované a hodnotové političky namiesto schovávania sa za apolitickosť či právo hulvátov na ekvivalentný prístup k mediálnemu priestoru.

Pretože ešte roky potrvá, kým ho ženy skutočne dostanú. Respektíve, kým dostanú ich projekty, firmy a politické strany prístup k rovnocenným zdrojom, aby si ten mediálny priestor mohli kúpiť, strážiť a manažovať.

A ešte som zabudla do zoznamu vyššie doplniť: viac politických strán investujúcich do osobného rozvoja žien, ktoré s tenkým hláskom, ale s gigantickou odvahou a ešte väčšími obavami majú chuť prinášať novú kvalitu líderstva do politickej arény.

Podpora političkám v stranách

Počuli ste o politickej strane, ktorá by dávala svojim (budúcim) političkám prístup k školeniam a koučingom a pomohla im postaviť sa proti hlúpostiam ako pencil test? Alebo sa skôr predpokladá, že veď keď do toho chce ísť, nech sa obrní a naučí sa v politických vodách plávať tak ako chlapi?

Stephanie D’Hose, predsedníčka belgického Senátu, ukončuje svoj prejav apelom na štát, politické strany a nás ako komunity, aby sme prevzali kolektívnu zodpovednosť za to, ako sa ženy v politike cítia. Aby sme sa podporovali v online a offline svete, financovali svoje kampane, otvárali si navzájom dvere pri hľadaní príležitostí pre biznis, zviditeľnenie či fundraising.

Pomaly začínam moderovať panel s predstaviteľkami Islandu, Mexika, Rwandy a Cypru. Diskutujeme o tom, ako novú kvalitu politického líderstva môže priniesť buď genocída alebo kvóty, alebo jednoducho uvedomelá vzdelaná pokojná spoločnosť. Čo na to potrebujeme u nás?

(Autorka je spolupredsedníčkou Volt Slovensko)