Klub knihomilov: Počúvate pri čítaní hudbu? Pomáha vám či vás ruší?

Peter Rajčák predstavil v našom Klube knihomilov skvelý nápad, ktorý raz spojí jeho poviedky s hudbou. Spolu s Michaelou Kučovou a Karolom D. Horváthom hovorili o tom, kedy a čo počúvajú. Prečo niekto vníma text ako hudbu a vidí, cíti, počuje ju aj v knihe, ktorú práve číta? Pri akých dielach sa im to stáva najčastejšie? Náš podcast – tento raz o hudbe a s hudbou si môžete vypočuť tu:

Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehrávači (kliknite na ikonu):

Michaela pôsobila vo viacerých nadáciách a  projektoch. Venuje sa organizácii kultúrnych podujatí a publicistike. Má blízko aj k hudbe a písaniu.  

“Pokiaľ čítam knihu, tak ju čítam naplno. Je to veľmi špecifický typ komunikácie. Na čítaní mám rada, že musím vychádzať len z toho slova. A tie slová ako keby všetko nechávali na toho čítajúceho. Púšťať si k tomu hudbu, je ďalší rozmer, ktorý môže byť obohacujúci, ale pre mňa je práve veľmi vzácne na čítaní, že všetko je ponechané na mojej predstavivosti. Ako to ja v mysli uvidím a počujem, ako tých ľudí, čo tam niečo zažívajú, vnímam,” uzatvára Michaela Kučová a dodáva, že napriek tomu, že hudbu miluje, pri čítaní je pre ňu rušivým elementom.

O hudbe však píše a aj rada hovorí. Akú počúva, keď práve nečíta? A aký je jej vzťah k rapu, kde by sa vlastne malo spájať to, o čom sme hovorili? U koho cíti rytmus slov a poetickú kvalitu? 

S konštatovaním, že čítanie a počúvanie hudby sú rôzne typy komunikácie súhlasí aj Karol D. Horváth a dodáva: „ Ale zaujímavé je, že keď píšem, tak si zostavím tracklist. Podľa toho, v ktorej fáze písania som, taký typ hudby počúvam. Aby som chytil ten rytmus. A ono sa mi to potom ľahšie šmýka.“

Foto – Klub knihomilov

Pri čítaní však niekto hudbu počuje aj bez toho, aby si ju púšťal. Akú? Aj o tom sme hovorili v Klube knihomilov. No a v prípade Karola musí fungovať aj rytmus a melódia.

„Ja to milujem pri próze. Ten okamih, keď sa prelúskam cez prvých 20-30 strán, chytím rytmus knihy a potom to už ide samo. A som fakt hlboko presvedčený, že poézia by sa mala hlavne spievať. Tá čo sa nedá spievať má asi problém s rytmom samotným. To je úzko späté. Literatúra a hudba musia narábať výrazne s rytmom. Ľudská reč má svoju melódie a tá melódia má  výraznú dištinktívnu funkciu,“ hovorí spisovateľ Karol D. Horváth. 

„To ako narábam s melódiou vo vete, hovorí tomu čo ma počúva, čo sa ho pýtam, či mu rozkazujem a to nemusí vedieť kontext. Môžeme to nádherne sledovať pri filmoch, ktorým po jazykovej stránke nerozumieme. Z melódie jazyka by som pochopil, čo si ten človek o mne myslí, čo mi zhruba hovorí, a to je predsa hudba v jazyku,“ dodáva Karol D. Horváth. 

Reklamný textár a hudobník Peter Rajčák prišiel na Klub knihomilov so svojim nápadom ako prepojiť literatúru s hudbou. „Ja sa k literatúre pristupoval z hudobnej stránky. Nebola v tom ambícia preraziť, nájsť dieru na trhu, ale raz som zažil moment, že mi hudba dokonale sadla ku knižke, a tak mi to už potom chýbalo,“ vysvetľuje Peter Rajčák.

„Pátral som ako zvedavé dieťa a hľadal som synchrónnosť medzi hudbou a mnou čítaným textom. To bolo to, čo som hľadal. A to sa nedá urobiť, lebo každý máme iné tempo čítania. Až prišlo obdobie elektronických kníh a čítačiek, kde vy posúvate strany prstom a tu sa objavili netušené možnosti, ako jednoduchá technológia dokáže vyriešiť túto synchróniu,“ dodáva textár a hudobník Peter Rajčák.

Ako sa postaral o to, aby hudba kráčala s dejom a aby vám čítala pasáže podľa toho ako vy otáčate stránky v knihe, o tom viac v našom podcaste.