Keď sa učíte nórčinu, učíte sa asi päť-šesť jazykov naraz

Škola je síce ešte stále ťažká, ale začínam to postupne zvládať. Už ma ráno nechytá panika po ceste do školy, naučil som sa menej stresovať takým „nepodstatným detailom“, že ich slovnému prejavu zatiaľ nerozumiem, ale o to viac sa snažím pochopiť gestá a neverbálnu komunikáciu a už som začal mať prvé záblesky používania „jednoduchej“ nórčiny. Podarilo sa mi napísať článok (rozumej:  viac ako dvadsať slov, ktoré prekvapivo vytvorili celok), dokázal som zvládnuť prvý jednoduchý rozhovor, prvú esemesku, ktorej dokonca aj jej  príjemca porozumel  a skúšam vypracovať aj laboratórnu prácu do školy, hoci veľkú časť roboty mi musí pomôcť urobiť „ujo Gúgl“ a jeho prekladač.

Zo všetkého najhoršie na nórskom jazyku hlavne pre cudzinca je, že majú vlastne dva spisovné jazyky – bokmål a nynorsk („knižná“ a nová nórčina). To by ešte samo o sebe nebol najväčší problém, lenže Nóri používajú doslova v každej dedine iný dialekt! Pre názornú ilustráciu: aký je rozdiel medzi slovami (výslovnostne): va, kva, hva, ha, ka a hô? Úplne žiadny… Všetky ukážky sú opytovacím zámenom „čo.“ Prvé dva sú spisovné, ostatné je používaný dialekt. Bohužiaľ žijem v oblasti kde sa najviac z celej krajiny uchytil nynorsk, ale zostali používané aj dialekty, takže ja sa neučím len nórčinu, učím sa asi päť-šesť jazykov naraz…..

Totálna katastrofa nastáva, keď sa rozprávajú dvaja domorodí kamaráti medzi sebou. Väčšina ľudí v Nórsku rozpráva veľmi rýchlo. „Blimerfcoštaifangetoskrivseomtal“. Tak nejako skomolene znie foneticky nejaká veta. Je to podobné, ako by sme v komunikácii s cudzincom používali pomedzi slang aj slová typu : „bandurky, zemky,krumple, repa, grule“ (všetko sú to len nárečové výrazy pre naše zemiaky). Asi by bol v koncoch.

Podobný problém mám s písomkami. Keď dostanem testový papier, jeho zadanie mi pripadá ako známy  vtip o čítaní výplatnej pásky. Mhm, mhm, mhm, mhm…. a na záver (v lepšom prípade) „do kelu“… A čo mám s tým teraz urobiť???  A tak sa pekne prihlásim a poprosím učiteľa, aby mi aspoň niečo z toho vysvetlil alebo aspoň preložil, aby som úplne nezlyhal.  Teraz mám dokonca reálnu šancu ukončiť ročník so samými jednotkami! To by bolo fantastický pocit, hlavne pre mojich šialených rodičov, ktorým som doma objavil červené diplomy z univerzity! (svojim rozumom asi nepochopím, ako sa niekto dokáže takto týrať učením na úkor zážitkov z mladosti…..)

Mať samé jednotky určite nie je žiadna výhra (už som mal aj desivejšie sny, ako boj o samé jednotky) – a už rozhodne nie byť jednotkár v Nórsku. Nóri majú bodové hodnotenie – to znamená, že najlepší výsledok predstavuje číslo 6 a najhorší je 1 bod.  😀

Ako asi vyzerá „môj nórsky bežný deň“? Úplne jednoducho. Vstať, základná hygiena, zjesť raňajky, schmatnúť aktovku a krabičku s jedlom (doslovný preklad z nórčiny), presunúť sa cez „skvelé severské počasie“ do školy, prežiť vyučovanie, vrátiť sa domov, naobedovať sa a učiť sa pokiaľ nepadnem vyčerpaním, osprchovať utrápené telo (duša je v tom čase už dávno v bezvedomí)  a dobrú noc. Takto sa to zo začiatku opakovalo  každý deň, dnes už len v pracovný deň. V piatok po vyučovaní som si po dohode s otcom, vydobyl piatkový psychologický oddych. Piatkové popoludnie a večer je venovaný úplnému oddychu – z reproduktorov hrá slovenská alebo česká hudba (zväčša dosť hlasno, ale susedia sa zatiaľ nesťažovali), prečítam si zážitky kamarátov cez Facebook, odreagujem sa pri nejakej dobrej akčnej počítačovej hre (občas otec provokuje, že toľko kečupu koľko tečie z monitora nemáme ani v pivnici, ale radšej krvavú strieľačku ako „prírodopisný“ film s niekoľkými x-kami v názve),  samozrejmosťou je nejaké skvelé „naše domáce slovenské jedlo“, či už pečené klobásy, bryndzové halušky, bábovka a podobné slovenské dobroty.

 

 

Sobotné dopoludnie je nudná „povinná jazda“ s upratovaním a vynútenou domácou inhaláciou čistiacich prostriedkov. Ale už sobotné popoludnie a nedeľa s tradičnou poľskou omšou je určená prevažne pre užívanie si života. Človek až vo vyhnanstve si uvedomí, aký ľúbozvučný a hlavne skvele zrozumiteľný jazyk je poľština od susedov. Ale na to človek príde až skúsenosťami, vekom, prípadne vynúteným vyhnaním z raja. Život si užívame rôznymi výletmi za prírodnými krásami Nórska (ktorých je tu nekonečne veľa a ktoré im môžeme doslovne závidieť) až po športové aktivity (kvalitne vybudované a hlavne skvele udržiavané športoviská môžeme severanom tiež len závidieť)  a rybárčenie, ktorému som tu v na severe úplne prepadol.

Bodaj by aj nie, keď druhé nahodenie návnady do Atlantiku v živote mi doprialo obrovské potešenie z úlovku 32 cm veľkej bojovnej makrely. Tú radosť z úspechu si budem v mysli premietať snáď celý život (oco stihol záverečnú časť zo súboja s makrelou nasnímať aspoň na mobilný telefón). Dostalo sa mi tej radosti zažiť aj doslova rybárske šialenstvo, keď za 2 hodiny som dokázal z Atlantiku vytiahnuť 70 rýb! Ďalší spestrením víkendových zážitkov bola rybačka v takom silnom nárazovom vetre, že sa kovový blyskáč nedokázal ani potopiť do vody, ale vial na rybárskej šnúre vo vetre asi 30-40 metrov od miesta, kde sme lovili. Ale aj napriek častému nepriaznivému počasiu nás Atlantik okrem jednej výnimky, nenechal odísť bez rybárskeho úspechu vo forme aspoň jednej kandidátky na dobrú severskú rybaciu večeru.

A čo sa mi na mojej „terajšej domácej krajine“ nepáči?

O tom už čoskoro……

 

Prečítajte si aj Aké je to chodiť do školy v Nórsku, keď viete len dve slová

 

Ženy v meste