Každá máme svojho východniara

 

Takého, vďaka ktorému možno pochopíme svoj život a jeho smerovanie, aj keď nič skutočne neurobil a veľakrát sa s ním reálne ani nezoznámime.

Nemusí byť len z východu. Veď, aj taký západniar môže urobiť divy. „Stredniar“ tiež. Ten môj je však z východu.

Hovorím o ňom. O tom týpkovi, ktorý sa žene zaryje a vryje do pamäte, myšlienok, zraku, sluchu, do každej bunky tela a ona nevie vysvetliť ani jedno. Neustále na neho myslí, neustále chce získavať o ňom informácie, aj keď v skutočnosti vie, že ho vlastne ani nechce, ale on je stále tu. V hlave. Ten môj východniar.

Východniar ako repa, ukecaný príliš nie je, sem – tam preukáže dávku inteligencie, humoru, no hlavne je fešák. A možno ani nie je. Vlastne, nikdy som sa priamo nezamýšľala nad tým, čo ma na ňom láka. Ale postupne sa stala z pohľadu na neho moja mánia.

Tých hlúpostí, čo som kvôli nemu urobila. Tí ľudia, ktorých som kvôli nemu spoznala… Tie ciele a plány, ktoré som vďaka nemu vytvorila. A tak som tu. Žijem niečo, čo som nežila. Objavila som niečo, o čom som predtým ani nesnívala. A v reálnej skutočnosti som vlastne tam, kde som ani nemyslela, že môžem byť. S ľuďmi, ktorých som jakživ nevidela a nepoznala. Plná pocitu spokojnosti.

Šťastná, pozitívne naladená, a môj východniar nikde. A ani mi vlastne nechýba. Cieleným sledovaním jeho života som dospela k reálnemu vytvoreniu toho vlastného a ani som si to neuvedomovala. Všetko sa odohralo bez môjho vedomia. Prebudila som sa do sveta, ktorý som si vytvorila čisto nezávisle od samej seba.

Asi musel prísť.

Každá máme svojho východniara, ktorého neľúbime, ktorého sa obávame, ktorý nám na rozdiel od iných mužov v živote neukáže to, čo nechceme, ale navedie nás nevedomky k tomu v živote, čo vážne potrebujeme a keby niet môjho východniara, nikdy to nezistím. A tak mu aspoň takto, virtuálne, ďakujem. Tomu neznámemu, východniarovi. Pretože nevedomky vykonal v mojom živote niečo, o čom sme ani on, ani ja nevedeli, že sa koná a tvorí. Keby niet mojej mánie okolo jeho osoby, nikdy by som nespoznala ciele, ktoré v živote chcem dosiahnuť. Nikdy by som neobjavila tajné zákutia svojej mysle, svojho srdca. Nikdy by som nespoznala miesta, ktoré poznám dnes. Vlastne, objavila som seba. Nikdy by som nezistila, nie to, čo nechcem, ale to, čo chcem.

Každá máme svojho „východniara“, len ho možno na svoju vlastnú škodu prehliadame J

.

Prečítajte si aj Keď muž podvádza svoju ženu