Kandidátka na americkú prezidentku Kamala Harrisová chodila na protesty už v kočíku

Jej mama Shyamala Gopalan pochádzala z Indie a bola dcérou obhajkyne ženských práv a významného štátneho úradníka. Do Spojených štátov prišla v 19-tich kvôli štúdiu výživy a endokrinológie v Berkeley v Kalifornii.

Zoznámila sa tam s budúcim manželom Donaldom Harrisom z Jamajky, ktorý si robil doktorát z ekonómie. Dvojica sa angažovala v hnutí za občianske práva a mierovom hnutí v 60-tych rokoch. Podporovali práva Černochov, protestovali proti vojne vo Vietname.

Otec sa na univerzite zasadil za vznik oddelenia černošských štúdií a viac študentov tmavej pleti. Malú Kamalu brávali so sebou v kočíku na demonštrácie. Od malička vyrastala s hodnotami ako spravodlivosť, ľudské práva a rovnoprávnosť.

Kamala Harrisová: Stále na cestách

V detstve sa Kamala Harrisová niekoľkokrát sťahovala. Narodila sa v Oaklande v Kalifornii v roku 1964, kde prežila prvé dva roky. Ďalšie dva roky rodina žila v štáte Illinois, kde jej otec pôsobil ako odborný asistent na univerzite a kde sa narodila jej sestra Maya.

        Zobrazit příspěvek na Instagramu                      

Příspěvek sdílený Kamala Harris (@kamalaharris)

Potom sa presťahovali do Madisonu v štáte Wisconsin. Otec pracoval na tamojšej univerzite ako docent ekonómie a mama robila v laboratóriu na výskume rakoviny prsníka. Kamala spomína, že ich domovom sa stále niesli tónu jazzu a gospelu.

Rodičia sa rozviedli, keď mala 6 rokov. Otec ostal v Madisone a Kamala sa s mamou a sestrou vrátili do Kalifornie do mesta Berkeley. O pár rokov sa opäť sťahovali, pre zmenu do Montrealu v Kanade, kde mama robila výskum v nemocnici, prednášala na univerzite a Kamala tam absolvovala strednú školu.

Skvelé a farebné detstvo

Napriek všetkému Kamala na detstvo spomína v dobrom. „Mala som veľké šťastie, že som mala naozaj nádherné detstvo,” povedala. “Vyrastala som v rodine a v komunite, kde sa všetci uisťovali, že deti majú potrebné zdroje, podporu a lásku.”

Mama dbala o to, aby v nej pestovala vzťah ku koreňom indickým aj černošským. Počas letných prázdnin ju vzala za starými rodičmi do Indie. V detstve bola aj v Zambii, kde jej starý otec pôsobil v úrade ako odborník na problematiku utečencov a radil zambijskému prezidentovi.

“Moja mama veľmi dobre chápala, že vychováva dve dcéry tmavej pleti. Vedela, že jej adoptívna vlasť uvidí Mayu a mňa ako čierne dievčatá a bola odhodlaná zabezpečiť, aby z nás vyrástli sebavedomé, hrdé černošky,” uvádza Kamala Harris v autobiografii z roku 2019.

Otec Donald Harris ešte žije a je emeritným profesorom na Stanforde. Mama sa nakoniec presťahovala naspäť do Berkeley, kde robila špičkový výskum rakoviny prsníka. Zomrela vo veku 70 roku v roku 2009. Sestra Maya Harris je prominentná právnička a politická aktivistka.

Prvenstvá v kariére Kamaly Harrisovej

Kamala Harrisová vyštudovala právo na Howard University vo Washingtone a University of California College of the Law v San Franciscu. Kariéru začala v San Franciscu v kancelárii okresného prokurátora. V roku 2003 ju zvolili za mestskú a okresnú prokurátorku.

        Zobrazit příspěvek na Instagramu                      

Příspěvek sdílený Kamala Harris (@kamalaharris)

V roku 2010 sa stala generálnou prokurátorkou hneď s dvomi prvenstvami – ako prvá žena a ako prvá Afroameričanka.

Vydala sa za právnika Douga Emhoffa a stala sa nevlastnou mamou jeho dvoch detí. O 6 rokov neskôr sa ako druhá Afroameričanka v histórii Spojených štátov stala senátorkou za Kaliforniu. Ako členka výboru pre spravodajské služby a výboru pre spravodlivosť sa zaoberala napríklad vyšetrovaním ovplyvňovania volieb v roku 2016 Ruskom.

V minulých prezidentských voľbách sa jej nepodarilo získať nomináciu Demokratickej strany a napokon sa stala viceprezidentkou prezidenta Joea Bidena. A opäť pri tom dosiahla niekoľko prvenstiev: ako prvá žena, prvá Afroameričanka, prvá Indo-američanka a prvá osoba ázijsko-amerického pôvodu v celej histórii USA.

Prvá, ale nie posledná

“Keď sem moja mama prišla z Indie vo veku 19 rokov, možno si tento moment celkom nevedela predstaviť, ale hlboko verila v Ameriku, kde je takýto moment možný. Myslím na ňu a na generácie žien – čiernych žien. Ázijské, biele, latinskoamerické a indiánske ženy v celej histórii nášho národa, ktoré vydláždili cestu pre tento moment. Ženy, ktoré bojovali a obetovali tak veľa za rovnosť, slobodu a spravodlivosť pre všetkých, vrátane černošiek, ktoré sú príliš často prehliadané, ale často dokazujú, že sú chrbtovou kosťou našej demokracie,” povedala pri svojom zvolení.

“Ale zatiaľ čo ja môžem byť prvá žena v tejto kancelárii, nebudem posledná. Pretože každé malé dievčatko, ktoré sa dnes večer pozerá, vidí, že toto je krajina možností.”

Kandidatúra tento rok prišla nečakane po tom, čo sa 81-ročný Joe Biden rozhodol odstúpiť, keď narastali pochybnosti, že pre ťažkosti spojené s vysokým vekom, by nemusel poraziť Donalda Trumpa a úrad potom náležite viesť.

Donald Trump mení taktiku

Pre kandidáta republikánov a bývalého prezidenta Donalda Trumpa to znamená otočku v predvolebnom marketingu. Dosiaľ sa sústreďoval na kritiku Bidenovho veku, hoci sám má 78 rokov. Po odstúpení Bidena, okamžite zaútočil na pôvod Kamaly Harrisovej.

Na stretnutí s černošskými novinármi v Chicagu ju kritizoval, že doteraz sa podľa neho identifikovala ako žena indického pôvodu a zrazu sa prihlásila k černošským koreňom.

V pondelok (5.8.2024) delegáti Demokratickej strany Kamalu Harrisovú oficiálne potvrdili ako kandidátku na prezidentku, pričom získala hlasy 99 percent delegátov. Nomináciu oficiálne prijme na zjazde strany 19. až 22. augusta v Chicagu.

Do kampane vstupuje s témami ako ochrana demokracie, prevencia násilia so zbraňami a právo na potrat. Ako svojho kandidáta na post viceprezidenta predstavila guvernéra štátu Minnesota Tima Walza.

        Zobrazit příspěvek na Instagramu                      

Příspěvek sdílený Kamala Harris (@kamalaharris)

Proti Trumpovi môže využiť, že je právnička a bývalá prokurátorka, kým jeho porota v máji 2024 uznala vinným vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade falšovania obchodných dokumentov.

Posledné prieskumy verejnej mienky namerali Kamale Harrisovej podporu 46-50 percent a Donaldovi Trumpovi 43-49 percent, čo sú rozdiely na úrovni štatistickej chyby.

V prípade jej víťazstva by po 235 rokoch od zvolenia prvého prezidenta USA viedla krajinu žena – prvá po 46 mužských predchodcoch.