Jej pokoj pomáhal pacientom i posádke, hovoria o zosnulej Patrícii Krajňakovej jej kolegovia

 

POPRAD, BRATISLAVA. Najprv zachraňovala ľuďom životy na zemi, od roku 2014 zo vzduchu. Zakaždým však zvládala výjazdy za pacientmi s maximálnou profesionalitou a pokorou. Jej pokojný hlas aj v tých najvypätejších situáciách pomáhal pacientom, ich rodinám, ale aj členom posádky. Ten pokoj a rozvaha pri každom jednom výjazde hovoril za všetko, ona si bola svojím postupom vždy istá.

„Vždy bola usmievavá, ochotná a stále optimistická. Odborne veľmi fundovaná a bola dobrá ako učiteľka, vždy z nej žiarila asertívna energia,“ spomína si pre Ženy v meste záchranárka Ildikó Lichvárová, s ktorou pracovala v Air Transporte Europe.

 

Lekárka a záchranárka Patrícia Krajňaková.

 

Posledná rozlúčka v Poprade

Posledného pacienta ako lekárka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby spoločnosti Air-Transport Europe 46-ročná Patrícia Krajňaková nezachránila a prišla aj o svoj život. Zomrela s 50-ročným pilotom vrtuľníka Ing. Jánom Rušinom a 32-ročným záchranárom Františkom Bartošom, ktorý pôsobil najskôr ako letecký mechanik a od roku 2009 ako letecký záchranár. Všetci traja zomreli spolu so zraneným mužom pri záchrannej akcii začiatkom septembra, keď sa ich vrtuľník zrútil pri obci Strelníky neďaleko Banskej Bystrice.

S leteckými záchranármi sa včera rozlúčili blízki i kolegovia v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade.

 

 

Vždy učila kolegov

Patrícia Krajňaková začínala ako lekárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny a ako vedúca lekárka oddelenia urgentnej medicíny.

„Paťu som poznala z čias, keď bola primárkou oddelenia urgentnej medicíny v Nemocnici Poprad a teda mojou šéfkou. V tom čase som oceňovala jej víziu rozvoja záchranky, a to ako sa venovala výučbe mladých kolegov. Každý týždeň sa určila téma, ktorú si bolo treba prečítať a tá sa potom formou diskusie, nie skúšania, rozoberala na spoločných stretnutiach, zároveň aj s rozborom konkrétnych reálnych situácií. Kolegovia spomínajú, že študovala obrovské knihy a vedela dobre odborne poradiť. Hoci mala rodinu, dokázala sa venovať aj svojim spolupracovníkom. Zažila som s ňou aj niekoľko výjazdov naživo, kde bola mojím vzorom ako profesionálne komunikovať s pacientom,“ hovorí pre Ženy v meste lekárka Terézia Pašteková.

Patrícia Krajňaková potom pôsobila ako vedúca lekárka stanice ZZS Nový Smokovec  (Emergency Medical Service) a vedúca lekárka oddelenia urgentnej medicíny v nemocnice v Poprade. Kolegovia sa zhodujú v tom, že svoju prácu milovala. Jej rituál pred službou poznal každý. Ako prvá si vzala kľúče od sanitky a išla skontrolovať, či je všetko tak, ako má byť. Vždy tam strávila minimálne 30 minút, aby sa uistila, či je vozidlo pripravené na 100 percent.

 

Lekárka Terézia Pašteková.

 

Prekonala strach z lietania

„Vždy sme spolu dobre vychádzali, či sme pracovali v nemocnici alebo potom v spoločnosti Air Transport Europe,“ hovorí záchranárka Terézia Pašteková, ktorá sa s Patríciou Krajňákovou posledný rok striedala v službách  na stredisku Poprad.

Hovorí, že Patrícia sa pred nástupom do Air Transporte Europe lietania trochu obávala, ale tento strach dokázala prekonať. „Vždy išla aj do ťažkých zásahov v Tatrách.,“ hovorí.

Keď nebola v službe, vzdelávala kolegov v záchranných službách. Bola členkou organizačného tímu občianskeho združenia ZÁCHRANA, ktoré bolo v roku 2015 ocenené Národnou cenou Záchrannej zdravotnej služby za propagáciu a rozvoj záchrannej zdravotnej služby.

Práve združenie Záchrana zorganizovalo minulý týždeň XIV. ročník Rescue Lesnica ako spomienku na kolegov a záchranárov – MUDr. Mareka Rigdu – spoluorganizátora RESCUE LESNICA v uplynulých rokoch, Ľubomíra Majerčáka, Martina Svitanu a Dušana Leskovjanského, ktorí 17. júla 2015 zahynuli pri páde záchranárskeho vrtuľníka pri záchrane života v Slovenskom raji.

 

Patrícia Krajňáková pri záchrane zranených. 

 

Chceli by, aby sme pokračovali

Pád vrtuľníka v Slovenskom raji záchranármi otriasol. „Vtedy sme si s kolegyňou povedali, že naši zosnulí kolegovia by si určite priali, aby sme v tejto práci pokračovali. Pre mňa osobne bola najťažšia asi noc, keď mi zavolali, že s vrtuľníkom sa nedarí približne 50 minút nadviazať žiadne spojenie. Krátko po telefonáte, som kdesi v kútiku srdca dúfala, že sú len nad miestom, kde nie je signál. Keď uplynuli 2 hodiny, čakala som na  potvrdenie  toho najhoršieho,“ hovorí lekárka Terézia Pašteková.

Ak nie je v službe, pracuje na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny v Nemocnici Poprad. „Tam pracovalo a odtiaľ vyšlo  mnoho lekárov – záchranárov. Táto tradícia je tu pomerne dlhodobo silná. Možno to bol vzor starších kolegov a primárov, že sme sa do toho pustili aj my,“ vysvetľuje.

Nielen jej je za kolegami a Patríciou Krajňakovou veľmi smutno.

“Na druhej strane si uvedomujem, že letecká záchranná služba je dnes už neodmysliteľnou súčasťou záchranného systému aj s rizikami, ktoré so sebou prináša. Havarovať môže aj sanitka,“ dodáva Pašteková a rodinám pozostalých vyjadruje úprimnú sústrasť. Patrícia Krajňáková mala tri deti.