Jeden z najlepších pocitov: dobre sa vyprázdniť

Hovorí sa „radšej vyhorieť, ako sa sťahovať“. Hlúposť! Nič lepšie ako sťahovanie sa prihodiť nemôže. Absolvovala som túto radostnú udalosť pred pár dňami a potvrdzujem. Do cesty sa mi pri sťahovaní postavilo veľa znamení a podnetov, s ktorými sa s vami musím podeliť.

Najskôr som sa od poradcu feng-šuej dočítala, že najlepšie by bolo sťahovať sa s jednou taškou. Zanechať staré na starom mieste a netrepať to do nového príbytku. Napokon, táto filozofia nie je tak ďaleko od písma svätého, kde sa píše: „Nik nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno patrí do nových mechov.“ Súhlasím.

A tak som začala baliť. A vybaľovať… Najskôr som sa zbalila tak, ako sa patrí, lebo mnohých vecí mi bolo ľúto zbaviť sa a nechať novému majiteľovi alebo ich len tak zahodiť. Potom na mňa prišla vlna odhadzovania. A tak som opäť vybalila a dala do tašiek len to, čo naozaj potrebujem. I keď pár nepotrebných vecí prekĺzlo.

Bábovkovú formu, ktorú som najskôr mala zbalenú s heslom „veď čo ak raz…“ som podarovala až deň pred sťahovaním. Stále vo mne bojovali dva hlasy. Jeden mi hovoril „čo ak“ a druhý „ak si to nepotrebovala tri roky, tak to nepotrebuješ!“.

Paulo Coelho v knihe „Ako rieka, ktorá plynie“ píše, že keď prechádzal po obchodnom centre, výklady mu hovorili, že všetci už tie veci majú, iba on nie. Smiala som sa, keď som to čítala. Asi tak sa cítim teraz. Myslím na môj digestor. Je to vec, ktorú by predsa mala mať moderná domácnosť. Či? Môj digestor bol zapnutý za tri roky raz. Aj to pri fotení bytu do inzerátu, aby bola linka osvetlená.

Radšej pri varení otvorím okno, keď už ho v kuchyni mám. Myslím, že som mala viac takých pomyselných digestorov. Myslím, že k tomu jednoduchšiemu odhadzovaniu som dospela aj tým, že som prestala pozerať telku. O mesiac to bude rok, čo som ju zabalila do škatule. Nikto mi nehovorí, čo je práve v móde, ani či som dosť trendy.

Kto ma pozná, vie, že ja veru nie som žiaden minimalista. Ani sa nesnažím kráčať životom podľa vzoru Lea Babauta a žiť iba so sto vecami. To iste nie. Celkom určite sa však snažím dospieť k poznaniu, čo je vlastne pre mňa potrebné a prečo to potrebujem?! Tak si skladám rebríček vecí, o ktorých si myslím, že ich potrebujem, len preto, že mi to niekto nahovoril… a preto že som ten názor prijala. A tiež si skladám rebríček toho, čo naozaj potrebujem.

Skvelou pomôckou je pre mňa rozdelenie: veci, ktoré potrebujem pre ich krásu, pre potešenie ducha; veci, ktoré potrebujem pre ich praktickosť, pre zjednodušenie fungovania; a veci, po ktorých túžim, prípadne o nich ešte neviem, pretože ich prinesie budúcnosť. V učení TAO sa prikladá prázdnu veľký význam. Pochopila som to na príklade hrnčeka. To, čo robí hrnček použiteľným, je jeho prázdno, aby sa doň mohol naliať čaj. A tak na niektorých poličkách ostalo prázdno. Môžem si tam predstaviť čokoľvek nové alebo aj nič. A nielen v poličkách…

Ak sa sťahujete, zvážte, k čomu sa vzťahujete a čo si stiahnete so sebou.

Príma sťahovanie.