Jánošík – náš či váš?

Vyrastala som na Jánošíkovi. Áno, v Poľsku. Pozerala som v televízii poľský seriál o Jánošíkovi. Bože, aký to bol fešák! Keďže behal po horách so svojimi komplicami a hovoril po poľsky, nenapadlo mi, že nie je Poliak. Určite som nebola jediná, lebo na tom seriáli vyrástlo u nás niekoľko generácií.

A spevohra Na skle maľované? Veď tú napísala poľská dvojica: Ernest Bryll a Katarzyna Gärtner a nejaké pesničky naspievala moja obľúbená Maryla Rodowicz. Nenapadlo by mi, že spievajú o Slovákovi. Kdeže! Až keď som sa presťahovala na Slovensko, dopočula som sa, že bol Slovák, že ho tu aj obesili, že tu má svoje múzeum…

Nezrútil sa mi svet, lebo medzi tým som sa stihla zamilovať do iných fešákov a Marek Perepeczko, ktorý hral spomínaného „poľského“ Jánošíka dosť zostarol a pribral (pred niekoľkými rokmi zomrel).

Viem si však predstaviť, že mnoho Poliakov stále žije v tom, že spomínaný hrdina bol Poliak. Radšej ani nebudem písať o tom, že ďalší film o Jánošíkovi natočila poľská režisérka Agnieszka Holland, ale, čo je zaujímavé, spolu s dcérou, na pol Slovenkou, Kasiou Adamik. A tak dochádzame k najdôležitejšiemu: veď Jánošík nás môže spájať! Aj keď si myslím, že Slováci ho milujú viac a teda si ho aj viac zaslúžia. Napríklad spomínané Na skle maľované zožalo väčšiu popularitu na Slovensku ako v Poľsku – veď takmer 30 rokov na doskách Národného divadla to už je čo povedať!

Pred niekoľkými dňami som robila rozhovor s primátorom mesta Vroclav, ktorý si zaspomínal, že raz mu Jánošík poslúžil ako návnada, aby sa dostal k istému slovenskému politikovi. Jednoducho primátor Rafał Dutkiewicz si sadol a v Štrasburgu čakal na Jána Figeľa, ktorý sa s ním vraj dlho odmietal stretnúť. Keď sa objavil Ján Figeľ na chodbe, primátor položil nahlas po otázku: Jánošík bol Slovák alebo Poliak? Samozrejme, slovenský politik hneď reagoval, a tak sa primátorovi podarilo vzbudiť jeho pozornosť a potom prebrať dôležitejšie otázky.

Aj mne dnes Jánošík poslúžil trochu ako návnada. Možno, aby som vás vyprovokovala k diskusii či k zamysleniu o tom, v čom sme si blízki? Keby niečo, tak v zálohe mám aj ďalších: Mórica Beňovského (u nás známeho ako Maurycy Beniowski), Polu Negri, to boli tiež „naši“. Spoloční. Je dobré, keď nás viac spája, ako rozdeľuje, však?

 

Prečítajte si aj Včera výzva, dnes malina

 

Ženy v meste