
Historický verdikt: Japonsko má zaplatiť odškodné sexuálnym otrokyniam
Súdny proces v tejto kauze sa začal pred ôsmimi rokmi a vynesenia rozsudku sa dožilo len päť z pôvodných žalobcov, ostatných nahradili členovia ich rodín. Podľa historikov bolo k prostitúcii v japonských armádnych nevestincoch prinútených až 200.000 žien, prevažne z Kórejského polostrova a z Číny.
Redakcia Žien v meste · 8. januára 2021 · 2 min čítania
Reklama
Juhokórejský súd v piatok nariadil japonskej vláde vyplatiť odškodnenie 12 sexuálnym otrokyniam z čias druhej svetovej vojny alebo ich rodinám. Ako uviedla agentúra AFP, ide o bezprecedentné rozhodnutie, ktoré okamžite vyvolalo protesty Tokia.
Okresný súd v Soule v piatok rozhodol, že Japonsko by malo obetiam vyplatiť po 100 miliónov wonov (po 74.000 eur).
Prvý civilný právny spor o juhokórejských ženách
Podľa AFP ide o prvý civilný právny spor, ktorý sa vedie v Južnej Kórei proti Japonsku vo veci juhokórejských žien, ktoré boli pred druhou svetovou vojnou a počas nej donútené k prostitúcii v japonských armádnych nevestincoch. Eufemisticky boli označované za ženy-utešiteľky.
Podľa historikov bolo k prostitúcii v japonských armádnych nevestincoch prinútených až 200.000 žien, prevažne z Kórejského polostrova a z Číny.
Rozsudok súdu bol vynesený napriek zmluve o normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami z roku 1965, ktorá vyhlásila vzájomné nároky medzi štátmi a ich štátnymi príslušníkmi za urovnané. Súd však v piatok deklaroval, že za systém žien-utešiteliek bolo zodpovedné cisárske Japonsko.Boli
Boli to tínedžerky a mladé ženy
„Žalobkyne boli v mladom veku – ako tínedžerky alebo mladé ženy okolo dvadsiatky – opakovane zneužívané,“ uvádza sa vo vyhlásení súdu. „Išlo o protiprávny akt proti ľudskosti a obžalovaný je povinný nahradiť obetiam ich psychické utrpenie,“ deklaroval súd.
Tokio odsúdilo toto súdne rozhodnutie ako porušenie medzinárodného práva a na protest si predvolalo veľvyslanca Južnej Kórey, pričom na tomto stretnutí žiadalo v tejto záležitosti intervenciu juhokórejskej vlády.
Súdny proces v tejto kauze sa začal pred ôsmimi rokmi a vynesenia rozsudku sa dožilo len päť z pôvodných žalobcov, ostatných nahradili členovia ich rodín.
Japonská vláda popiera, že nesie priamu zodpovednosť za tieto vojnové zločiny, a trvá na tom, že obete boli naverbované civilistami a že vojenské verejné domy boli prevádzkované komerčne.
Kim Dae-wol, ktorá sa stará o obete, uviedla, že reparácie pre ne nie sú zásadným problémom. Vysvetlila, že „namiesto toho si želajú, aby japonská vláda informovala svojich občanov o zverstvách, ktorých sa dopustila“.
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026


