
Frida: vojna mojej slovenskej starej mamy
Nina F. Grünfeld je filmová režisérka a na univerzite prednáša réžiu dokumentárnych filmov. Natočila dokumenty ovplyvnené zážitkami a históriou svojej rodiny a napísala knihy Ninine deti o židovskom sirotinci v Osle počas druhej svetovej vojny a Frida: Vojna mojej slovenskej starej mamy. O tej bola reč aj pri našom nedávnom stretnutí.
Martina Švirlochová · 9. júna 2022 · 3 min čítania
Reklama
Skúste si predstaviť, že vyrastáte bez starých rodičov, resp. nič o nich neviete. Alebo ešte iný scenár, ktorý napísal sám život. Skúste si predstaviť, že sa ako malé dieťa ocitnete v cudzej krajine úplne sám/sama a nemáte nič a nikoho.
Pátranie Niny F. Grünfeld
Mali by ste silu pátrať po tom, čo bolo? Pátrali by ste ďalej napriek tomu, že vaše predstavy o matke a predkoch boli iné ako realita? Aké silné sú naše korene? Aj o tom som sa rozprávala s filmovou režisérkou Ninou F. Grünfeld.
Nina F. Grünfeld je filmová režisérka a na univerzite prednáša réžiu dokumentárnych filmov. Natočila dokumenty ovplyvnené zážitkami a históriou svojej rodiny a napísala knihy Ninine deti o židovskom sirotinci v Osle počas druhej svetovej vojny a Frida: Vojna mojej slovenskej starej mamy. Rozhovor si môžete vypočuť tu:
Podcast si môžete vypočuť aj vo svojom obľúbenom prehliadači (kliknite na ikonu):
Reklama
Kniha Frida ju priviedla na Slovensko
Kniha Frida: Vojna mojej slovenskej starej mamy ponúka veľa otázok. Je to však skutočný ľudský príbeh, ktorý mrazí aj v súvislosti s tým, čo sa práve deje u našich susedov. Je to šokujúce rozprávanie o strate, vojne, ale aj pocite niekam patriť a o hľadaní vlastných koreňov. Nina sa rozhodla zistiť, odkiaľ pochádza jej otec a tak ju pátranie priviedlo až na Slovensko.
„Musím povedať, že spočiatku to nebolo ľahké. Bolo to obdobie, kedy nebolo ľahké dostať sa k informáciám z archívu. Neskôr sa to zmenilo, dostalo sa mi pomoci bádateľky Zuzany Bodnárovej a pátranie po starej mame sa stalo o čosi jednoduchšie,“ hovorí nórska režisérka a spisovateľka Nina F. Grünfeld.
Prostitútka, Židovka, špiónka, tehotná
Jej stará mama Frida sa narodila v roku 1908 v Rakúsko-Uhorsku a väčšinu svojho života prežila na území dnešného Slovenska. Už v mladosti sa prejavila jej neskrotná povaha a neochota podriaďovať sa autoritám. Dostala sa na zlé chodníčky a pretĺkala sa životom, ako sa dalo. Bola Židovka, prostitútka, podozrivá zo špionáže a tehotná.
Svojho syna Bertholda sa vzdala len týždeň po jeho narodení. Chlapec sa neskôr dostal do Nórska ako židovský vojnový utečenec a stal sa uznávaným psychiatrom. Jeho skutočný pôvod bol však zahalený rúškom tajomstva, a tak sa Bertholdova dcéra Nina, Fridina vnučka, vydáva na cestu po stopách svojej stratenej starej mamy, aby odhalila, čo sa s ňou stalo a možno i našla stratených príbuzných.
Kniha má dokumentárny charakter a otvára aj tak ťažké a bolestné témy, ktoré by o svojich predkoch asi každý nedokázal rozoberať na verejnosti.
„V prvom momente otec o tom nechcel rozprávať, resp. zverejniť tento príbeh. Ale bol verejnou osobnosťou, bol známy, vyjadroval sa k tabuizovaným témam. Bol prvým sexuológom v Nórsku a bol vzorom mnohým, že treba rozprávať o tabuizovaných témach. Tak som mu hovorila, kto iný by mal hovoriť o takýchto témach ako ty?“
Frida zomrela ako 36-ročná
Ako ďalej spomína Nina F. Grünfeld od toho momentu jej otec Berthold začal rozprávať a to bol bod obratu. Začal byť na svoj príbeh a mamu takmer hrdý. Začal o tom hovoriť spôsobom, ktorý naznačoval, že je o čom rozprávať a je to súčasť jeho histórie.
Ako autorka hovorí, život jej otca bol plný tráum, čomu sa venoval aj v odbornej praxi. Sám v sebe niesol hlboký žiaľ a Nina dokumentovaním jeho života, sa pokúsila „vyliečiť ho z tejto jeho traumy“.
„Ja mám 56 rokov, keď Frida zomrela mala 36. Môj vzťah k nej je dnes skôr ako vzťah matky k dcére. Ja som už v inom životnom období. Svojim spôsobom som jej dala život. Keby som nezachytila jej príbeh, bolo by to, ako keby vôbec nežila. Som rada, že som jej príbeh zachytila. Je mi ľúto, aký život viedla, ako brutálne zomrela. Zároveň som na ňu svojim spôsobom hrdá. Som hrdá na jej nezlomnosť a temperament. Síce viedla problematický život, ale bola veľmi bojovná. V tomto slova zmysle o nej premýšľam pozitívne,“ uzatvára Nina F. Grünfeld.
Aký bol Berthold otcom, aké mala Nina detstvo a kde všade pátrala po svojej starej mame, si môžete vypočuť v našom podcaste.
Reklama

Autor
Martina ŠvirlochováMohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026





