Film Perla režisérky Alexandry Makarovej je príbehom československej disidentky a slobodnej matky

Perla je názov rakúsko-slovenského filmu režisérky a scenáristky Alexandry Makarovej. Príbeh československej disidentky, maliarky a slobodnej matky, ktorý zavedie divákov do 80. rokov 20. storočia.

Film Perla od rakúsko-slovenskej filmárky

„Rozpráva o európskej identite, úlohe ženy, ale aj o vzťahu medzi mamou a dcérou a tým, čo je človek schopný riskovať pre svoje sny. V prvom rade je to veľmi európsky film a univerzálny,“ povedala pre TASR Alexandra Makarová, rakúsko-slovenská filmárka. Narodila sa v Košiciach a po roku 1989 sa spolu s matkou, známou maliarkou, presťahovala do Viedne, kde vyštudovala scenáristiku a réžiu. Vo svojich filmoch sa zameriava na silné príbehy skúmajúce tému spomínanej identity, vysídlenia a emočných konfliktov.

Film Perla mal svetovú premiéru na MFF Rotterdam v súťaži Tiger Competition. „Hlavná postava je mama, rebelka, maliarka, žena veľmi komplikovanej ambivalentnej doby 80. rokov,“ približuje Makarová hrdinku svojho filmu, ktorá po emigrácii žije so svojou deväťročnou dcérou vo Viedni.

Snaží sa uživiť, ako vie, no jej najväčšou prioritou zostáva podpora dcéry Júlie, nádejnej klaviristky. Nový vzťah s viedenským Rakúšanom Josefom jej prináša nádej a silu do ďalšieho života. Situáciu zmení Perlin bývalý partner z mladosti a Júliin otec Andrej, ktorého práve prepustili z väzenia.

Oznámi jej, že je vážne chorý a tak prinúti umelkyňu k nebezpečnej ceste späť do normalizačného Československa. S falošnými dokladmi sa tam Perla vracia, aby sa konečne vyrovnala so svojou minulosťou. Rozhodnutie však ohrozí jej novo vybudovanú existenciu, nadobudnutú slobodu a bezpečnosť dcéry.

Film Perla je venovaný babičke filmárky

„Perlu som venovala svojej babičke, ktorej nesmierna vášeň pre život a odvážne rozhodnutia inšpirovali cestu mojej hrdinky,“ prezrádza Makarová. „Pre mňa bolo dôležité použiť politické prostredie začiatku 80. rokov ako kulisu, nie ako hlavnú tému, pretože skutočný konflikt sa odohráva na emocionálnej úrovni – medzi postavami,“ dodáva režisérka.

Makarová potvrdila, že jej život je pretkaný témou úteku a schovávania sa naprieč viacerými generáciami. Jej prarodičia pochádzali z Ruska, odkiaľ v roku 1917 utiekli a vybudovali si život v Československu.

Po 2. svetovej vojne, po kapitulácii Nemecka, bol jej pradedo deportovaný na Sibír, keď o ňom niekoľko rokov rodina nič netušila, ani len to, či žije. Režisérka priznáva, že strach, že sa jej stane niečo podobné, ju sprevádza celý život.