
Experiment muža v meste bez auta: Zjedám aj staré zaváraniny
Z bodu A do bodu B a naspäť to v rámci Bratislavy trvalo aj o hodinu dlhšie ako obyčajne.
Redakcia Žien v meste · 22. júna 2015 · 4 min čítania
Reklama
Bol to expresný týždňový experiment, ktorý pomohol mladému mužovi zistiť, či je preňho v meste s relatívne rozvinutou hromadnou dopravou auto nevyhnutné.
Ako všetko, aj neprítomnosť štvorkolesového miláčika pre neúspešné STK, má svoje pozitíva aj negatíva. Na jednej strane som sa musel trmácať v trolejbuse alebo zháňať odvoz cez kolegov či kamarátov.
Na druhej strane som sa trochu socializoval, uvedomil si relativitu času a aj ušetril – nákupy v supermarkete bez auta sú veľmi prospešné pre peňaženku!
Nedeľa
Po víkende u rodičov sa musím dostať naspäť do Bratislavy. S vlastným autom som bol zvyknutý, že vyrazím, keď si zmyslím. Jediným obmedzením bývalo načasovanie odchodu, aby mi čo najmenej svietilo ostré slnko do očí.
Teraz sa snažím prepraviť pomocou facebookovej skupiny. Keď sa mi nikto neozýva, resp. nejde v mne preferovanom čase, odhodlám sa kúpiť si lístok na autobus. Objednávam miestenky na RegioJet. Dve ma vyšli na štyri eurá, solídna cena. Musím však otravovať rodinného príslušníka, aby ma odviezol 30 km na stanicu.
Keď som však už v sobotu na svadbe, ozve sa mi kamarát a dokonca je ochotný prispôsobiť čas odchodu. Hurá! Nechám si prepadnúť lístky na autobus, kamarátovi s priateľkou za odvoz zaplatíme po štyri eurá. Aj so štyrmi eurami na autobus nás to vychádza približne rovnako akoby sme išli sami autom.
Reklama
Cestu si aj viac užívam – nemusím šoférovať, čo je príjemná zmena. Najväčší rozdiel je ale v tom, čo som musel investovať do zháňania odvozu – čas a úsilie, ktorý pri individuálnej doprave prakticky netreba.
Pondelok
Uvedomujem si, že dostať sa z bodu A do bodu B nie je také jednoduché. Bez auta si musím dopredu pozrieť spoje MHD-čky, naštudovať prestupy a presne načasovať odchod z bytu.
Cesta k lekárke mi pritom autom trvá desať minút, dvomi autobusmi je to polhodina. Mám však šťastie na klimatizovaný voz, čo sa o mojom autíčku nedá povedať.
Užívam si aj ďalšiu výhodu – cestou k lekárke som si prečítal všetky zameškané správy za víkend, čo tiež v aute nie je možné.
Finančne ma cesta vyjde približne rovnako ako autom, rutinným odberom krvi však namiesto očakávanej niečo viac ako polhodiny strávim takmer o hodinu viac.
Reklama
Utorok
Musím zostať dlhšie v práci, tak sa na nákup vyberie priateľka. Keby som však mal k dispozícii auto, stihnem nakúpiť aj sám niekedy počas pracovnej doby.
Prvýkrát sa mi stáva, že absencia môjho auta obmedzí niekoho druhého. Nie je to blbý pocit len pre samotný fakt, že priateľka musela vliecť ťažký nákup, ale aj pre zranené mužské ego.
.jpg)
Streda
Z roboty treba ísť do Senca. Pre motorizovaného redaktora je to otázky pár desiatok minút. U mňa sa však cesta začína oveľa skôr. Našťastie sa však dostanem do auto ku kolegom. Ak ide o čas, len cestou k obrátenej pyramíde zabijem asi toľko ako by som strávil cestou od môjho bytu do Senca.
Cestou si však užívam klimatizáciu a rolu spolujazdca. Smartfón sa stáva mojim čoraz väčším kamarátom, pri cestovaní je veľmi príjemným spoločníkom.
Keď sa dostávam naspäť do Bratislavy, opäť pociťujem najmä časovú náročnosť denného programu nevodiča – nejde mi dobre spoj, tak si to domov odpešujem viac ako 20 minút.
Na presúvanie som potreboval približne o hodinu viac ako by mi stačilo, keby som mal pojazdné auto.
Štvrtok
Stojím pred chladiacim boxom v obchode a rozmýšľam, či si kúpiť obľúbené kefírové mlieko. Dve balenia. Napokon však od toho upustím. Dôvod je jasný – keďže v obchode nie som autom, nechce sa mi domov vláčiť ťažké tašky.
Ako postupne zisťujem, pokazené autíčko má pozitívny vplyv na moje hospodárenie. Zrazu netreba dva veľké nákupy do týždňa a zázračne si vystačím s tým, čo mám doma. Dokonca zjedám staré zaváraniny.
Frasier: „Mne ani Nilesovi nie je problematika áut cudzia. Niles, poďme sa pozrieť, zdvihnem kapotu.“Niles: „A neporušíme tým záruku?“
Posted by Hlášky dr. Frasiera Cranea on 27. január 2015
Piatok
Je to prvý deň v týždni, keby som auto nevyužil ani keby som ho mal k dispozícii. Na párty na Zlatých Pieskoch sa z pochopiteľných dôvodov prepravujem električkou.
Okrem vychutnávania si jazdy v klimatizovanom voze si pripomínam aj to, aké to je, keď vás osloví neznámy asociál páchnuci všetkými odtieňmi chmelovej.
Sobota
Autíčko má STK aj EK a dokonca aj lekárničku, ktorá nie je po záruke. Je to krásny deň.
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Nový bicykel, ale Birkinka to nie je
Najdrahšiu kabelku na svete vraj navrhol herečke Jane Birkin priamo majiteľ módneho domu Hermes Jean-Louis Dumas v lietadle, keď niekam spolu cestovali. Potrebovala praktickú veľkú kabelku. Samozrejme, veď v nich vláčime pol domácnosti! Tento model kabelky sa vyrába dodnes a je, podľa zdrojov na internete, najdrahší na svete. Jej najlacnejšia verzia stojí vyše deväťtisíc eur!
Lucia Ábelová · 2. júla 2026
Po smrti Zuzany z Gelnice: odchod zo vzťahu nemusí znamenať koniec nebezpečenstva
Od smrti Zuzany z Gelnice nám v hlave zostáva jedna otázka: Koľko žien dnes večer zaspáva so strachom, že ak odídu, bude ešte horšie? Nechceme hodnotiť konkrétny prípad. Nepoznáme všetky okolnosti a rešpektujeme, že na odpovede si budeme musieť počkať.Napriek tomu máme potrebu ozvať sa. Nie kvôli tomuto jednému prípadu. Ale kvôli stovkám žien, s
Daniela a Lucia · 30. júna 2026
Nevážne vo vážnom svete: Pani Cicifrková a zadná miestnosť v lekárni
Jedna moja kamarátka často chodí do lekárne a neustále sa sťažuje na svoju pani farmaceutku. Vraj vyziabnutú na kosť, večne nešťastnú a nahnevanú. Úplne ako Teofil Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo od Pierra Chevaliera! Ibaže naša mladá pani „Cicifrková“ sa frustrovaná po práci nechodí odreagovať do zakázaných uličiek Lyonu (ako lekárnik Cicifrk z knihy Zvonodrozdovo), ale
Lucia Ábelová · 21. júna 2026


