
Európsku centrálnu banku vedie od dnes prvý raz žena
Bývalá ministerka financií a šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová sa stáva po troch mužoch prvou ženou na čele ECB od jej vzniku v roku 1998.
Redakcia Žien v meste · 1. novembra 2019 · 1 min čítania
Reklama
Po Talianovi Mariovi Draghim preberá vedenie Európskej centrálnej banky (ECB) Francúzka Christine Lagardová. Bývalá ministerka financií (2007 – 2011) a šéfka Medzinárodného menového fondu (2011 – 2019) sa od piatka stáva po troch mužoch prvou ženou na čele ECB od jej vzniku v roku 1998.
Slabý hospodársky rast eurozóny
Do vedenia ECB nastupuje Lagardová krátko po tom, ako banka opätovne uvoľnila menovú politiku s cieľom podporiť slabý hospodársky rast eurozóny. Ešte pred nástupom do funkcie dala najavo, že plánuje pokračovať v menovej politike presadzovanej jej predchodcom, ktorej súčasťou sú extrémne nízke, ako aj záporné úrokové sadzby a opätovný nákup aktív.
Zároveň však naznačila, že dôsledne preskúma vplyv negatívnych úrokových sadzieb na bankový sektor po tom, ako najmä Nemecko poukazuje na dôsledky nízkych sadzieb na zisky bánk a úspory obyvateľov. V tejto súvislosti napríklad nemecký denník Bild znázornil Draghiho ako „grófa Draghilu,“ ktorý podľa denníka vyciciava účty nemeckých sporiteľov.
Nízke úrokové sadzby
Nízke úroky, ale najmä v týchto dňoch opätovne spustený program nákupu dlhopisov, viedli k takým rozporom medzi členmi Rady guvernérov ECB, aké doteraz ECB nezaznamenala. Až tretina členov Rady guvernérov s novým programom nákupu dlhopisov nesúhlasila. Lagardová už informovala, že sa bude usilovať o lepšiu komunikáciu medzi členmi Výkonnej rady a Rady guvernérov ECB, ako aj o zlepšenie komunikácie s verejnosťou.
Nemecko však nebudú postoje novej prezidentky ECB zaujímať len v súvislosti s nízkymi úrokovými sadzbami. Lagardová najnovšie vyzvala bohaté krajiny ako práve Nemecko či Holandsko, aby banke pomohli v oblasti podpory ekonomiky a inflácie. Ako povedala tento týždeň v rozhovore pre francúzsku rozhlasovú stanicu RTL, „krajiny s chronicky vysokými rozpočtovými prebytkami ako Holandsko a Nemecko by mali zvýšiť svoje výdavky do infraštruktúry, vzdelania a inovácií a pomohli tak zmierniť ‚nerovnováhy‘ v eurozóne“.
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády
Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je
Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026
V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető
To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu
Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026
Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov
Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,
Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026


