Európska komisia navrhne zrušenie letného času

 

BERLÍN. Európska komisia (EK) dnes navrhne zrušenie striedania letného a tzv. zimného času v Európskej únii. Predseda EK Jean-Claude Juncker to uviedol v rozhovore pre nemeckú televíznu stanicu ZDF, informovala tlačová agentúra DPA. „Rozhodneme o tom dnes,“ povedal Juncker s tým, že sám takýto návrh v Komisii presadzuje. Pripomenul, že zrušenie striedania času si vyžiada aj súhlas členských štátov a Európskeho parlamentu.

 

Chce to 4,6 milióny ľudí

S odkazom na nedávno ukončenú verejnú konzultáciu v EÚ však zdôraznil, že nemá zmysel pýtať sa ľudí na ich názor a potom to ignorovať. „Ľudia to chcú, my to urobíme,“ citovala ho ZDF. Exekutíva EÚ na piatok avizovala zverejnenie výsledkov prieskumu o tom, či má Únia upustiť od praxe posúvania hodinových ručičiek v marci a októbri. Internetový prieskum sa konal od júna do polovice augusta a zúčastnilo sa na ňom rekordných 4,6 milióna občanov EÚ, z toho vyše tri milióny odpovedí prišli z Nemecka.

Viac ako 80 percent respondentov sa vyslovilo za zrušenie striedania času, informoval tento týždeň nemecký denník Westfalenpost, ktorého údaje následne potvrdili zdroje z Bruselu pre ďalšie médiá.

Táto letná konzultácia so širokou verejnosťou je súčasťou prehodnotenia smernice EÚ o letnom čase, ktorú EK iniciovala na základe početných žiadostí občanov, europarlamentu i niektorých členských štátov Únie. Výzvu na vyjadrenie sa k tejto záležitosti adresovali okrem občanov aj rôznym zainteresovaným stranám, ako sú podniky a zamestnávatelia, či verejným orgánom. 

 

Predseda EK Jean-Claude Juncker.  Foto – TASR/AP

 

Ušetriť denné svetlo

O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z februára 2017 o zavedení letného času v rokoch 2017 až 2021. Týmto nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie (EÚ).

Myšlienka zmeniť čas tak, aby sa ušetrilo denné svetlo (daylight-saving time), sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina (1706 – 1790). Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willett v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom).

V súčasnosti sa letný čas platný v stredoeurópskom priestore odkláňa od koordinovaného svetového času (UTC), nazývaného aj greenwichský stredný čas (Greenwich Mean Time, GMT), o dve hodiny. Od októbra do marca sa táto oblasť vracia k svojmu pôvodnému stredoeurópskemu času, odklonenému od UTC o hodinu dopredu.

Na území súčasnej SR sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa jeho dĺžka na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.

Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy. Odporcovia zmeny času na portáli Nepotrebujeme letný čas popri svojich argumentoch majú aj petíciu pre tých, ktorí so zmenou času zo stredoeurópskeho na letný stredoeurópsky nesúhlasia.

O