ŽENYv meste
Europoslanci vyzvali 11 krajín Únie, vrátane Slovenska, aby ratifikovali Istanbulský dohovor

Europoslanci vyzvali 11 krajín Únie, vrátane Slovenska, aby ratifikovali Istanbulský dohovor

K dnešnému dňu neratifikovalo Istanbulský dohovor ešte 11 členských štátov Únie. Sú to: Británia, Bulharsko, Česká republika, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko a Slovensko.

Redakcia Žien v meste · 13. marca 2018 · 2 min čítania

Reklama

 

BRUSEL, ŠTRASBURG. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok v Štrasburgu vyzvali 11 členských štátov EÚ, ktoré ešte neratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu – známy aj ako Istanbulský dohovor -, aby tak čo najrýchlejšie urobili. Výzva sa týka aj Slovenska.

K dnešnému dňu neratifikovalo Istanbulský dohovor ešte 11 členských štátov Únie. Sú to: Británia, Bulharsko, Česká republika, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko a Slovensko.

 

Prečítajte si

 

Ženy treba chrániť pred Ficom

 

Zavádzajúce argumenty

Väčšina europoslancov počas rozpravy s podpredsedom Európskej komisie pre digitálny jednotný trh Andrusom Ansipom vyjadrili poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto krajiny, vrátane Bulharska, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou Rady EÚ, nepovažujú Istanbulský dohovor za najlepší dostupný nástroj, pokiaľ ide o boj proti násiliu páchanému na ženách. 

Reklama

Zároveň zdôraznili, že neochota ratifikovať tento dokument je často založená na nesprávnych koncepciách a zavádzajúcich argumentoch týkajúcich sa spôsobu, akým sa v dohovore používa pojem „rod“. Poslanci vyzvali eurokomisiu a Radu EÚ, aby prijali konkrétne kroky na pomoc tým členským štátom, ktoré dohovor ešte neratifikovali.

Časť europoslancov však upozornila na skutočnosť, že dokument obsahuje „ideologickú záťaž“, a kritizovali jeho definíciu rodu. S odkazom na princípy subsidiarity zamietli myšlienku, že EÚ má v tejto oblasti právomoci, a vyzvali na rešpektovanie „vnútorného poriadku“ členských krajín.

 

Prečítajte si

 

Čo je Istanbulský dohovor? Pozrite si hlavné body a čísla​​​​​​​

 

Nemá skrytý zámer

Ansip v rámci rozpravy spresnil, že Istanbulský dohovor sa zameriava na predchádzanie násiliu páchanému na ženách a nemá žiaden skrytý zámer. Vyjadril nádej, že členské štáty, ktoré majú pochybnosti o plnom vykonávaní dohovoru, zvážia jeho základný cieľ: podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia.

Istanbulský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 2011, je najkomplexnejšia medzinárodná zmluva o boji proti násiliu páchanému na ženách. Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014; EÚ ako organizácia ho podpísala v júni 2017.

Podľa údajov Európskej komisie sa v krajinách EÚ stáva jedna tretia žien obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia po dovŕšení veku 15 rokov, viac ako polovica žien už zažila sexuálne obťažovanie a jedna z 20 žien bola znásilnená.

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Europoslankyňa Lucia Yar: Žena nesmie prosiť o prežitie. Ochrana obetí sa musí zmeniť

V máji 2026 Európsky parlament schválil Smernicu o právach obetí trestných činov. Ako spravodajkyňa ho vyjednávala europoslankyňa Lucia Yar (Progresívne Slovensko). "Je to výsledok mesiacov rokovaní naprieč troma predsedníctvami Rady EÚ a zároveň prvá veľká revízia európskych pravidiel v tejto oblasti od roku 2012, čo pre obete trestných činov v celej Európskej únii predstavuje zásadný

Miriam Zsilleová · 8. júla 2026

V Košiciach sa v čiernom pochodovalo za zavraždenú Zuzanu a obete domáceho násilia

Za posledné roky zomrelo rukou partnera 46 žien, posledným prípadom je vražda učiteľky Zuzany z Gelnice. Jej príbeh ukázal, že nejde o zlyhanie jednotlivca, ale systému, ktorý má chrániť najzraniteľnejších, uviedla pre TASR Jana Karabinoš Fignárová, ktorá spolu s ďalšími ženami zorganizovali v Košiciach pochod s názvom Doma bezpečne. Vyjadrili tak podporou obetiam domáceho násilia

Miriam Zsilleova · 7. júla 2026

V prípade Zuzany V. štát zlyhal. Generálna prokuratúra odhalila vážne pochybenia

Zuzana V. hovorila o psychickom terore, nátlaku, spálených veciach, útokoch voči maloletej dcére, dávanie soli, liekov či prostriedku na riad do jedla a nápojov, ale aj fyzické napadnutia, uviedla generálna prokuratúra. Generálna prokuratúra SR zistila v prípade vraždy učiteľky Zuzany V. v Gelnici, závažné porušenia zákona. Uviedol to generálny prokurátor Maroš Žilinka v stanovisku na

Redakcia Žien v meste · 7. júla 2026