Dve posledné bosorky z Ružindola upálili koncom 18. storočia

 

RUŽINDOL. Populárny slovenský film z 50. rokov Posledná bosorka nemá so skutočnosťou takmer nič spoločné. Posledná bosorka v Trnave nebola nevinná dievčina z vodného mlyna, ale dvojica žien, matiek rodín, z blízkeho Ružindola. Tie na rozdiel od filmovej hrdinky plamene naozaj pohltili. Po sťatí ich telá položili na hranicu. 

 

Prečítajte si

Anna Göldinová bola poslednou čarodejnicou, ktorú v Európe popravili. Bol to justičný omyl

 

Manželky v Ružindole sú čarodejníčky

„Ružindol bola dedina bosoriek, zmienil sa o tom aj Matej Bel vo svojich Notíciách,“ povedala pre TASR etnologička Katarína Nádaská, ktorá v čase svojho pôsobenia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave robila so študentmi v obci výskum. Veľa Ružindolčaniek sa podľa Belovho textu venovalo bosorovaniu či čarovaniu. „Tento prvok bol asi natoľko výrazný, že sa o ňom potreboval zmieniť vo svojej knihe. Napísal, že Ružindolčania sú do jedného Slováci a ich manželky sa venujú čarám,“ dodala. 

Vysvetlenie je podľa nej prozaické – išlo o ženy, často pôrodné babice, ľudové liečiteľky, ktoré rozumeli prírode, dokázali využiť silu bylín a ľuďom pomáhali v súžení. Svoje znalosti si odovzdávali z generácie na generáciu. Ani muži neboli výnimkou. „Občas sa k liečeniu pridalo zariekanie, čo malo na pacienta psychologický efekt a pomohlo to jeho uzdraveniu,“ dodala Nádaská. Problém mohol nastať, keď už bylinky proti chorobe nestačili. Keďže klientmi liečiteliek boli zväčša chudobní i nevzdelaní ľudia, ktorí nemali peniaze na lekárov, mnohé si nedokázali vysvetliť a odtiaľ je už krátka cesta k obvineniu niekoho z bosoráctva. Ďalším dôvodom mohla byť pomsta. „Poznáme prípad, keď ohrdnutý sused udal svoju susedu alebo sa chceli ľudia zmocniť majetku liečiteľky,“ povedala Nádaská. 
 

 

Bronzová značka, ktorá ukazuje kadiaľ kráčal kat s odsúdeným na popravisko v Trnave. Foto TASR – Lukáš Grinaj

 

Dve bosorky na popravisku

Historik Jozef Šimončič, ktorý sa zaoberá dejinami Trnavy a jej okolia, vo svojej knihe Mojej Trnave opísal posledné súdne procesy s ružindolskými bosorkami. V auguste roku 1684 stáli pred trnavským súdnym tribunálom Zuzana Schneiderová, rodená Čarpusová, a Katarína Počtaričová, rodená Schneiderová, z Ružindola, ktoré upodozrievali z bosoráctva. Obidve podrobili skúške vodou a pretože plávali, vydali ich katovi. Katarína odvolala svoje priznanie, aj tak bola zaživa upálená ako bosorka za to, že „brala úžitok od kráv, polí, záhrad a vinohradov“. 

Za monsterproces označil Šimončič konanie pred trnavskou súdnou stolicou v rokoch 1743 a 1744. Na popravisku vo februári 1744 skončili dve bosorky z Ružindola – Anna Chlebová-Jamborka a Magdaléna Görögová, vdova po Jurajovi Abdonikovi. Súd vypočúval manžela a početných príbuzných obvinených. Bosorky mali mať na svedomí úmrtia a ujmy na zdraví. Existujú doklady, že rodná obec Ružindol sa súdených žien nezastala a richtár a prísažní potvrdili, že boli podozrivé z bosoráctva dlhšie. Podľa rozsudku sa obe bosorky dopúšťali hrozných činov, škodili ľuďom, zvieratám i majetku, jedna sa vedela premeniť na žabu a druhá na mačku. Čítanie zápisnice zo súdneho pojednávania je smutným dokladom, kam až vie zájsť ľudská zášť, neprajníctvo či nenávisť. Štátny archív Trnava má vo svojom fonde zápisnicu – scenár, ako celá poprava bude prebiehať, počnúc prečítaním rozsudkov, prelomením prúta richtárom až po prepravu na popravisko a usmrtenie žien. 
 

Mária Terézia a jej dekrét, že bosorky neexistujú

Poprava posledných ružindolských bosoriek sa konala pred početným obecenstvom z Trnavy i Ružindola, povinnú účasť mali v zastúpení magistrátu dvaja senátori, vicenotár a zástupca hlavného fiškála. Boli to posledné súdne procesy pred trnavským súdom s ružindolskými bosorkami, konštatoval Šimončič. Následne cisárovná Mária Terézia vydala dekrét o tom, že bosorky neexistujú. „Ale na svoju bosorácku minulosť nedajú Ružindolčanky dopustiť doteraz,“ spomína Nádaská zistenia z výskumu v obci. 

Pri rozhovoroch boli hrdé na to, že pochádzajú z rodov bosoriek, a to dokážu aj zúročiť. Obec začala napríklad robiť podujatie Ružindolská bosorka, kde si tradíciu pripomína scénkami s historickými kostýmami, tento rok na začiatku októbra pripravila aj rôzne interaktívne hry pre deti s vyrábaním vlastného herbára a spoznávaním vlastností byliniek, tiež gastrozónu a ochutnávku vín. Nádaská dodala, že Ružindol bol síce najsilnejšia, nie však jediná bosorácka obec. „V okolí Trnavy bolo ľudové mastičkárstvo rozšírené, liečitelia žili v mnohých obciach, kde ich ľudia vyhľadávali,“ povedala.