Do konca roka pracujú ženy na Slovensku zadarmo

Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadá na 25. októbra 2021. Znamená to, že v roku 2021 od 25. októbra až do konca roka pracujú ženy na Slovensku zadarmo. Tento stav sa v porovnaní s minulým rokom zlepšil o tri dni. Údaje však ešte nezohľadňujú obdobie pandémie COVID-19 a jeho dopad na situáciu žien.

Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku stále k najvyšším v krajinách EÚ. Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2019 na Slovensku 18,4 percenta. Priemer EÚ bol 14,1 percenta, pričom Slovensko bolo šieste odzadu. Horšie na tom je už len Estónsko, Litva, Rakúsko, Nemecko a Česká republika.

Rozdiely v platoch mužov a žien za rok 2020

Podľa Štatistického úradu SR bol v roku 2020 rozdiel medzi mužmi a ženami v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch 17,8 percenta (muži v priemere zarábali 1 446 Eur a ženy 1 191 Eur).To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 81,6 centov.

„Negatívom je, že za posledných 10 rokov sa rodový mzdový rozdiel veľmi nezmenil a osciluje medzi 18 až 21 percentami. Napriek zvyšovaniu kvalifikácie žien a ich vyššiemu zastúpeniu na pracovnej sile, sa znižovanie rodového mzdového rozdielu zastavilo,“ vysvetľuje analytik a výskumník pre oblasť rodovej rovnosti Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie Andrej Kuruc.

Prečítajte si

Poslanci neschválili návrhy, ktoré by znížili platové rozdiely mužov a žien

Stále platí, že rozdiely v mzdách sa najviac prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore (za rok 2019 to bolo 19,4 percenta). Rodový mzdový rozdiel v priemerných mesačných nominálnych zárobkoch medzi ženami a mužmi s vysokoškolským vzdelaním  II. stupňa bol až 27,3 percenta za rok 2019. Pritom viac žien ako mužov dosiahne vysokoškolské vzdelanie, každoročne je ich cez 60 percent.  

Platí tiež, že najvyšší rodový mzdový rozdiel je v odvetví finančných a poisťovacích služieb (31,4 percent) a informácií a komunikácií (27,7 percent), pričom ide o sektory, kde stereotypne dominujú muži a zároveň sú na manažérskych pozíciách veľké rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami. Vysoké rozdiely nájdeme tiež v sektore priemyslu (25,4 percent), kde ten rozdiel  v zastúpení mužov a žien nie je až tak veľký, ale muži viac pracujú v lepšie platených odvetviach ako automobilový priemysel, a ženy v menej platených odvetviach ako napríklad textilný priemysel.

Veľké rozdiely v platoch v zdravotníctve 

Prekvapivo vysoký je rodový mzdový rozdiel v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to až 26,4 percent. To znamená, že aj v sektore, kde dominujú ženy, a ktorý bol počas pandémie COVID-19 v prvej línii, zarábajú ženy v porovnaní s mužmi menej. „Akoby aj tu bola práca mužov viac cenená a od žien, s ktorými sa starostlivosť a opatrovanie automaticky stereotypne spája, sa aj očakáva, že ju budú robiť aj za nižšie mzdy. Výsledky potvrdzujú, že stále prítomné rodové stereotypy a pretrvávajúca segregácia žien do odvetví, povolaní a pracovných pozícií, ktoré sú nižšie cenené a ohodnotené, hrá prím v rozdielnej výške miezd,” sumarizuje analytička Jana Jablonická Zezulová.

Prečítajte si

Predavačkám v britskom Tescu dal európsky súd zapravdu: Platiť im musia rovnako ako mužom

Z hľadiska veku sú najväčšie rodové mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami vo veku 35 – 44 rokov (22,3 percenta), a potom 45 – 54 rokov (20,6 percenta). Je to spôsobené tým, že ženy po návrate z rodičovskej dovolenky môžu zažívať kariérny prepad a stratu zručností. Zároveň, napriek tomu, že majú platenú prácu, tak je na ich pleciach stále vo väčšom podiele „druhá pracovná zmena“ v podobe neplatenej práce v domácnosti, čo je ďalší významný faktor, ktorý vplýva na mzdové rozdiely.

Neplatená práca počas pandémie

Aj podľa zistení Medzinárodného programu sociálneho prieskumu (ISSP), ktorý poskytuje informácie o usporiadaní domácností vo vzťahu k neplatenej práci pre 21 členských štátov EÚ vyplynulo, že až v 68 percentách domácnostiach respondentov a respondentiek na Slovensku sú vykonávateľkami neplatenej práce ženy. „Opatrenia, ktoré by mohli zmierniť tento neutešený stav sú najmä zlepšenie dostupnosti služieb starostlivosti o deti do 3 aj od 3 rokov, zavedenie flexibility využívania rodičovskej dovolenky a väčšie zapojenie mužov – otcov do starostlivosti o deti, ako aj väčšie využívanie nástrojov, ktoré ponúka zákonník práce pre zamestnávateľov v oblasti transparentnosti mzdového ohodnotenia žien a mužov a flexibilných foriem práce,“ uzatvára Andrej Kuruc.

Ilustračné foto – pixabay.com

Inštitút pre výskum práce a rodiny prostredníctvom Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie v súčasnosti realizuje prieskum s cieľom sprostredkovať najnovšie dáta o rodových nerovnostiach, ktoré vyplývajú z nerovnomernej deľby úloh starostlivosti v domácnosti/rodine medzi ženami a mužmi a ich vplyve na zapojenie do trhu práce. Prvé dáta naznačujú, že ženy u nás stále dominujú v rámci neplatenej práce. Až  64,4 percent respondentiek žien uviedlo, že vykonávajú viac a o trochu viac, ako je spravodlivý podiel domácich prác alebo starostlivosti o deti a iných dospelých. 33,3 percent z nich uviedlo, že počas pandémie COVID-19 vykonávajú neplatené domáce práce a starostlivosť o deti a iných ešte vo väčšej miere ako ich partner.

Inštitút pre výskum práce a rodiny prostredníctvom Národného projektu „Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie“ pri príležitosti tohtoročného Dňa rovnosti v odmeňovaní  pozýva verejnosť na diskusiu s odborníčkami a odborníkom na rodovú rovnosť. Online podujatie Cesty k rovnosti v odmeňovaní žien a mužov sa uskutoční zajtra, 26. októbra 2021 o 18:30 prostredníctvom platformy ZOOM na facebookovej stránke Toto je rovnosť.