Divošky mesačného cyklu si vás získajú ženskosťou i silnou témou

Stretli ste sa niekedy s tým, že bol film, časopis alebo istý typ správania označený ako “ženský”, pričom to bolo myslené ako urážka? S používaním tohto prídavného mena v pejoratívnom zmysle slova sa stretávame pomerne často. “Ženským” filmom sa často myslí romanca na štýl Rosamunde Pilcher alebo niečo podobné. Nebolo by na tom nič zlé, keby sa to isté slovo nepoužilo napríklad na označenie diela so silnou ženskou hrdinkou, pričom ani v jednom z týchto prípadov sme vlastne nepovedali to, čo sme chceli. Prečo to vlastne píšem? Nuž, lebo na festivale Jeden svet budete mať možnosť uvidieť film, ktorý je bezvýhradne “ženský”, ale určite by to preň nemala byť urážka.

 

Násilie na predmestí Los Angeles

Ovarian Psychos (vo voľnom preklade Divošky mesačného cyklu) je film o hnutí, ktoré založili ženy na predmestí Los Angeles ako reakciu na neutíchajúce násilie páchané na ženách. Násilie nielen domáce, ale zaplavujúce ulice a verejný priestor ako mor. Kým na Slovensku je podľa výskumov každá piata žena obeťou domáceho násilia, štatistiky v Mexiku a na predmestiach amerických miest, kde žije veľká časť latinsko-americkej populácie, hovoria o jednej z troch žien, ktoré za svoj život zažijú fyzické, sexuálne a/alebo psychické násilie.

Členky hnutia považujú niektorí ľudia za gang, iní za radikálne feministky (opäť v negatívnom zmysle slova), ani jedno však nie je pravdou. Mama a raperka Xela si v detstve prešla sexuálnym zneužívaním, tak ako väčšina členiek hnutia zažila veci, ktoré by sa nemali opakovať. Snahou Ovarian Psychos je vybudovať komunitu, v ktorej sa budú ženy navzájom chrániť a pomáhať si, pričom mužov nezatracujú, práve naopak, snažia sa v spoločnosti vytvoriť rovnovážny stav.

 

Foto – jedensvet.sk

 

Mužská cyklistika

Žena na bicykli je v prostredí, kde “divošky” žijú, nevídaný a neobľúbený fenomén. Mnoho ľudí z ich okolia považuje cyklistiku za vyslovene mužskú záležitosť a tieto bojovníčky za práva žien preto zatracujú. O to dôležitejšie sú ich pravidelné hromadné cyklojazdy (nielen) za splnu mesiaca. Týmto spôsobom jasne demonštrujú svoje odhodlanie a prítomnosť v priestore. Už nechcú byť prehliadané a utláčané do úzadia, chcú, aby sa o ich problémoch nahlas hovorilo a aby sa pre nich hľadali uspokojivé riešenia.

Silné posolstvo nie je jedinou kvalitou tohto filmu. Citlivo spracované obrazy fungujú ako dobre nastavené hodinky. Vizuálne pôsobivá kamera a sugestívny zvuk, ktorý navodzuje atmosféru prostredia nás vtiahnu, ako keby sme sedeli medzi protagonistkami a rozprávali sa s nimi priamo u nich doma. Divošky mesačného cyklu dokazujú, že dokumenty nemusia byť plné hovoriacich hláv na nudnom pozadí. Obrazy, ktorými si nás film podmaní, nesú príbehy nevypovedateľné žiadnym rozhovorom.

A či už v Xele a ostatných vidíte hrdinky, feministky, “sesterstvo” alebo len obyčajnú komunitu žien, ktoré chcú žiť dobrý a pokojný život, Divošky mesačného cyklu vás iste okúzlia svojou silou a ženskosťou, ktorá z ich slov, výzoru aj činov priam prýšti.

Viac info o filme aj celkovom programe festivalu nájdete na www.jedensvet.sk

 

(Portál Ženy v meste sú mediálnym partnerom festivalu Jeden svet)

 

Prečítajte si aj Najrozporuplnejší deň v živote matky v pôsobivom dokumente Medzi nami