Dievča s handicapom nemalo prácu, život trávilo v posteli. Zachránila ju Pezinská dielnička

 

Denisa Knotková má 15-ročného syna, ktorý končí základnú školu. Nie je ako iné deti. „Má mentálne aj telesné postihnutie,“ hovorí mama. O jeho handicapoch hovorí krátko, viac sa rozhovorí o tom, čo jej syn vie. „Veľmi rád číta, takže na knihy mesačne minieme veľa peňazí. Knihu, ktorú si nemôže práve kúpiť, schová za regál, aby mu ju nekúpili iní. Recituje, vyhral dokonca viackrát celoslovenskú súťaž,“ chváli mama syna, ktorý sa zo života teší.

Problém nastane, keď hľadá krúžky, v ktorých by sa jej syn záľubám venoval viac. „Chcela som ho dať do recitačného, divadelného alebo hudobného krúžku, pretože sa mu páči hra na klavíri. Ale oni mi ho vždy po desiatich minútach vrátili, že nemá záujem. Záujem určite má, ale je roztržitý, nerobí to tak ako ostatné deti. Treba pri ňom veľa trpezlivosti a ja sa na nikoho nehnevám, že tú trpezlivosť nemá,“ vysvetľuje bez hnevu Denisa Knotková.

 

Výrobky Pezinskej dielničky.  Foto – facebook

 

 

Po škole sú nezamestnateľné 

Pred troma rokmi preto začala vymýšľať voľnočasové aktivity pre deti s handicapom. „Vymysleli sme občianske združenie Zelený štvorlístok  a zrazu k nám začalo chodiť viac a viac detí, ktorým sa zase venuje mama s dcérou s Downovým syndrómom,“ vysvetľuje Denisa.

Deti z občianskeho združenia medzitým skončili špeciálnu základnú školu v Pezinku a Denisa Knotková si uvedomila, že ich nečaká jednoduchý život. Mnohé z nich sú nezamestnateľné.

Po základnej škole sa deti s ľahším postihnutím dokážu vyučiť za pomocného kuchára, záhradníka či opatrovateľa. Deti s ťažším postihnutím idú do praktickej školy, kde sa učia základné veci: natrieť si chlieb, vyprať si veci, postarať sa o seba. Z tejto školy vyjde každý rok 4 až 5 detí. „Tieto deti už nemajú kam ísť. Do práce ich nevezmú, tak ostávajú doma a ich život končí medzi štyrmi stenami, ak sa im rodičia výrazne nevenujú,“ hovorí Denisa.

 

Výrobky Pezinskej dielničky.  Foto – autorka

 

Rok bola v apatii

Keď za nimi prišli rodičia Kristínky a Lucie, rozhodla sa prekonať obavy a založiť chránenú dielňu. „Jedno z dievčat bolo doma rok, postupne prestávala mať záujem o dodržiavanie akéhokoľvek denného režimu až to nakoniec prerástlo do apatie a väčšinu dňa trávila v posteli,“ vysvetľuje, prečo sa rozhodla pomôcť, hoci má sama prácu na plný úväzok. Robí špedíciu pre kamiónovú dopravu.

Chránená dielňa Pezinská dielnička tak vznikla hlavne pre potreby detí minulý rok v lete. Dnes majú otvorené každý deň, dvom dievčatám sa v dielni venuje pracovná asistentka Lucia Slobodová. „S mentálne postihnutými pracujem už 16 rokov. Pred materskou dovolenkou som robila v Bratislave majsterku pre pracovnú činnosť s mentálne postihnutými, ale s malým dieťaťom som už nechcela dochádzať do Bratislavy. Tak som hľadala prácu v Pezinku a zoznámili sme sa s Denisou,“ hovorí, kým farbí veľkonočné vajíčka. Keď Lucia Slobodová začínala, fungovalo v Bratislave niekoľko veľkých podnikov, ktoré potrebovali na pomocné práce ľudí s handicapom. „Pomáhali sme štyri hodiny denne v záhradníckom podniku, pri výrobe zubných kefiek, dokonca vo Figare. To bolo pre nich najlepšie obdobie, lebo mali prácu. Lenže podniky zaviedli výrobné linky a Slovensko trápila vysoká nezamestnanosť, takže handicapovaných prestali zamestnávať,“ vysvetľuje Lucia.

 

Výrobky z Pezinskej dielničky.  Foto – autorka 

 

Práca v malej Pezinskej dielničke pre ňu bola veľkou výzvou. „Predtým som pracovala vo veľkom kolektíve a všetci mali zabehnuté návyky, toto je niečo nové, tieto dve dievčatá, ktoré tu máme, neboli v žiadnej chránenej dielni, z domu mali minimum pracovných návykov a žiadny režim. Všetko ich musíme učiť od začiatku,“ vysvetľuje.

 

Denisa Knotková a Lucia Slobodová. Foto – autorka

 

Musí to byť jednoduchá práca

Jedno z dievčat má 20 rokov, ale mentálne je to 5-ročné dievčatko. Druhé dievča má 21 rokov, ale jej mentálny vek je 2 roky. „Aj tak je pracovitejšia ako päťročná, lebo sa jej chce učiť a práca ju baví,“ vysvetľuje Lucia.

Lucia i Denisa vedeli, čo chcú v novej dielničke vyrábať už pol roka pred otvorením, ale keď prišli dievčatá s handicapom museli všetko vymýšľať nanovo. „Museli sme sa prispôsobiť tomu, čo sú schopné sa naučiť. Oni vedia farbiť, lakovať, patinovať, ale nevyrobia zatiaľ ani naše sošky ani misky, ktoré vyrábame z tričiek. Museli sme pre nich vymyslieť veľmi jednoduchú prácu,“ dodáva Lucia.

 

V dielničke vyrábajú misky a kvetináče zo starých tričiek. Foto – autorka 

 

Ak majú dobrý deň, urobia dievčatá tretinovú prácu, ktorá im psychicky veľmi pomáha. „Potrebujú pri sebe asistenta, lebo si nevedia po sebe skontrolovať prácu. Potrebujú jednoduchú a pravidelnú prácu, nedá sa to striedať, im tá monotónnosť nevadí, skôr im pomáha, lebo získavajú zručnosti,“ vysvetľuje prístup k handicapovaným Lucia a ukazuje nám veci, ktoré už v dielničke vytvorili. Prezeráme si nápadité dekorácie zo sadrovej gázy i z papierovej hmoty, z odpadov z dreva tu visia krásne tabuľky s nápismi či drevené vešiaky. Zo starých tričiek vyrábajú originálne misky.

 

Výrobky Pezinskej dielničky. Foto –  facebook 

 

Nechcú nič zadarmo

Lucia Slobodová vymýšľa, čo pekné vedia s handicapovanými dievčatami vyrobiť a Denisa Knotková sa stará o to, aby to predali a zarobili si na komerčný nájom v Pezinku. Dobré obdobie mali pred Vianocami, keď mohli chránené dielne predávať svoje výrobky na vianočných trhoch. Tie zorganizovali veľké firmy pre svojich zamestnancov priamo vo firemných budovách. „Vianočné ozdoby sme predávali po eure. Všetky výrobky, ktoré sa nám podarí vyrobiť z použitých materiálov, predávame za nízke ceny, dostupné všetkým. Nechceme nič zadarmo, chcem si na seba zarobiť prácou,“ vysvetľuje obchodnú stratégiu Denisa Knotková.

Ľudia, ktorí nakupujú výrobky z chránených dielní tak pomáhajú ľuďom s handicapom, podporujú zdravé životné prostredie a častokrát ušetria oproti cenám v bežných obchodoch. V Pezinku bolo podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v minulom roku 73 chránených dielnín a pracovísk, ktoré dali prácu 150 ľuďom s postihnutím.  

„Myslím, že svet je dobré miesto na život, stále viac stretávam ľudí, ktorí chcú pomôcť. Veľmi som si vylepšila názor na ľudí,“ usmieva sa Denisa Knotková, ktorá má s chránenou dielňou veľké plány. Chcela by prijať viac detí a okrem práce im ponúknuť aj rehabilitácie a oddych. Myslí pritom aj na vlastného syna. Ak ho na kníhviazačstvo nevezmú, chcela by pre neho život, ktorý ho bude napĺňať. Napríklad v Pezinskej dielničke.

 

Výrobky Pezinskej dielničky.  Foto – autorka

.

Prečítajte si aj Mentálny kouč Kopčan: Schopnosti a úspech nerozhodujú o tom, či ste sebavedomý