Deti sú často choré, než získajú kolektívnu imunitu, hovorí pediatrička

Deti sú často choré hlavne na začiatku školského roku, keď nastupujú do školy alebo škôlky. Vtedy si musia vybudovať kolektívnu imunitu. Do nového kolektívu prinesú svoju bakteriálnu flóru. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla pediatrička Elena Prokopová.

Deti sú často choré prvé mesiace

Deti sú často choré najmä prvé mesiace školského roka. Je to náročné obdobie nielen pre deti, ale aj ich rodičov a starých rodičov. „Deti sú takou malou biologickou zbraňou. Lebo je to naozaj tak, že chorobu dostanú deti, na doliečenie ich prídu opatrovať babky, dedkovia a tí to tiež dostanú. A, samozrejme, aj rodičia,“ spresnila.

Jeseň je podľa nej prirodzene obdobím zvýšeného výskytu respiračných infekcií, rozbieha sa aj klasická „chrípková sezóna“. Väčšina respiračných ochorení sa podľa Prokopovej šíri kvapôčkovou infekciou.

S „obyčajným soplíkom“ však podľa odborníčky dieťa doma ostať nemusí. „Sopeľ nie je ochorenie, je to bežná vec, ktorá v jesenných mesiacoch u detí musí byť,“ vysvetlila. Ako dodala, aj keď má dieťa žltý soplík, ale nemá teplotu, normálne sa stravuje a je veselé, nie je dôvod, aby zostalo doma.

Ranný filter v škôlkach

Lekárka upozornila, že v materských školách sa učiteľky držia ranného filtra, na základe ktorého môžu rozhodnúť, či dieťa v zariadení môže ostať alebo nie. „Pravidlá ranného filtra sú určené usmernením Úradu verejného zdravotníctva SR,“ spresnila Prokopová. Učiteľky podľa nej sledujú, či je dieťa ubolené, má napríklad zahnisané oči, výrazný zelený sekrét z nosa, kašeľ. „To sú symptómy, s ktorými už dieťa do škôlky nepatrí,“ zdôraznila.

V súvislosti so začatím školského roka odborníčka upozornila nielen na to, že deti sú často choré, ale že je pre ne dôležitý aj celkový režim. „Dve hodiny pred spaním by už mali mať pokojový režim, nemali by byť vystavení digitálnym médiám ani televízii, tabletom či telefónom,“ uviedla. Spať by mali deti chodiť v tom istom čase každý deň vrátane sobôt a nedieľ.

Podľa lekárky je optimálne, keď sa ráno pred odchodom do školy deti doma naraňajkujú. V prípade, že sa tak nestane, treba im okrem desiaty nachystať do školy aj raňajky, ktoré si môžu dať po prvej hodine. „Desiata by mala byť rozdelená tak, aby dieťa, ktoré neraňajkovalo, malo niečo aj namiesto raňajok, s nejakým čajom v termoske, okrem toho desiata, a deťom, ktoré trávia v škole čas aj popoludní, treba dať aj olovrant,“ zhodnotila.

Prokopová odporučila, aby sa deti na obed stravovali v školských jedálňach. Pripomenula, že približne pred dvomi rokmi sa menili pravidlá stravovania v školských jedálňach, upravovala sa kvalita jedla, jeho zloženie, obnovovali sa jedálničky. „Obed pripravený v školskej jedálni je vyvážený, určený pre vekovú kategóriu detí, je kontrolovaný, je teplý. Je tiež o tom, že sa dieťa zastaví, posadí a venuje jedeniu pozornosť,“ dodala.

Čo sa týka školských tašiek, tie by mali byť podľa lekárky ergonomické, bezpečné a praktické, mali by byť čo najľahšie, ale nie na úkor kvality. Žiaci by mali nosiť do školy len základné zošity, peračník, prípadne nevyhnutné pomôcky a desiatu. „Školský systém sa posúva a malé deti nenosia do školy učebnice, dokonca ani tie staršie ročníky. Dnes sú učebnice skôr určené na učenie doma a v škole majú zvlášť pomôcky,“ uzavrela.