
Čo znamená Brexit pre Britov, pre Brusel a pre Slovensko
Únia s 28 členskými štátmi (ešte s Britániou), pol miliardovým trhom a Nobelovou cenou za mier teraz musí presvedčiť ľudí o zmysle svojho fungovania. Po ekonomickej a migračnej kríze stojí pred existenčnou otázkou.
Redakcia Žien v meste · 24. júna 2016 · 3 min čítania
Reklama
Čo presvedčilo Britov hlasovať za vystúpenie z Európskej únie?
Podporovatelia Brexitu využili nespokojnosť Britov – nielen s politikou Únie, ale aj s politikou vlády premiéra Davida Camerona. Najviac zabral predvolebný slogan – Take back control (Prevezmime späť kontrolu).
V historickom referende, na ktorom sa zúčastnilo 72 percent voličov, hlasovalo 51,9 percent Britov za vystúpenie krajiny z Únie. Za zotrvania v EÚ bolo 48,1 percenta voličov.
Veľká Británia má pritom od svojho vstupu do Únie v roku 1973 najviac výnimiek z členských krajín a zakaždým, keď sa Európa politicky zbližovala, stál Londýn bokom. Briti nie sú v schengenskom priestore, neplatia eurom, s Čechmi ako jediní neprijali fiškálnu zmluvu na skrotenie dlhov v národných rozpočtoch.
Väčšina Britom má však pocit, že im Únia všetko predpisuje. Rozhodujúci bol príliv utečencov, aj preto podporovatelia Brexitu sľubujú Britom novú suverenitu. „Prevezmeme opäť kontrolu nad našimi hranicami,“ sľuboval líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage.
Zástancom zotrvania Británie v EÚ sa nepodarilo vytvoriť pozitívny obraz Únie a skôr opakovali ekonomické nevýhody vystúpenia. To nestačilo.
Reklama

Čo znamená vystúpenie pre Veľkú Britániu?
Podľa nemeckého magazínu Der Spiegel čaká Britániu vládna i ekonomická kríza. Po víťazstve kritikov Bruselu sa libra prepadla voči doláru o desať percent a je najslabšia od roku 1985, burzy sa obávajú „čierneho piatku“. Následky pocítia aj občania, pretože experti predpovedajú recesiu. Dopad pocíti aj premiér David Cameron, ktorý referendum inicioval, aby umlčal kritikov vo vlastnej strane a krátko pred hlasovaním vyzýval Britov, aby hlasovali za zotrvanie v Únii. Po referende už oznámil, že o tri mesiace odstúpi, dovtedy bude kontrolovať rokovania Británie o vystúpení z Únie.
Británia môže svoje vzťahy s Úniou upraviť troma spôsobmi. Môže si vyrokovať polovičné členstvo ako má dnes Nórsko, môže mať s Úniou úzke ekonomické vzťahy ako Švajčiarsko alebo mať status ako ostatné krajiny Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá má s Úniou užšie obchodné vzťahy, ale nemá prístup na vnútorný trh. Britské ministerstvo financií už v apríli všetky tri možnosti vyhodnotilo ako ekonomicky nevýhodné v porovnaní s členstvom Británie v Únii. Nórsky model znamená podľa AFP pokles ekonomiky v najbližších 15 rokoch o 3,8 percenta, švajčiarsky model o 6,2 percenta a scenár s WTO mínus 7,5 percenta.

Reklama
Čo znamená odchod Británie pre Európsku úniu?
Pokles dôvery v európsky projekt môže po britskom NIE inšpirovať ďalšie nespokojné krajiny Únie. Integrácia európskych krajín, ktorá má svoje začiatky v roku 1951, tak prežíva najhoršiu krízu dôvery. Únia s 28 členskými štátmi (ešte s Britániou), pol miliardovým trhom a Nobelovou cenou za mier musí presvedčiť ľudí o zmysle svojho fungovania. Po ekonomickej a migračnej kríze stojí teraz pred existenčnou otázkou.
Vypísanie referenda o zotrvaní v Únii už žiadajú krajne pravicoví politici v ďalších členských krajinách – v Holandsku Geert Wilders a vo Francúzsku Marine Le Penová.
Británia zrejme využije článok 50 Lisabonskej zmluvy o odchode členskej krajiny z Európskej únie. Britská vláda ho môže iniciovať na najbližšom júnovom summite alebo aj neskôr. Potom má dva roky, aby dohodla podmienky odchodu. Ak by to nestihla, prestanú zmluvy s EÚ v Británii platiť.

Čo to znamená pre Slovensko?
V Británii dnes pracuje alebo študuje 90-tisíc Slovákov a nie je jasné, či pre nich aj po vystúpení Británie z Únie bude platiť voľný prístup na pracovný trh. Stúpenci Brexitu sú však skôr negatívne naladení voči pracovnej sile z iných krajín. Brexit najviac poznačí naše predsedníctvo v Únii, ktoré sa začne 1. júla. Slovensko začne riadiť rozhovory o vystúpení jednej z členských krajín, aké ešte Brusel nezažil a to uprostred utečeneckej a finančnej krízy.
Prečítajte si aj Flašíková-Beňová: Na čele SMER-u si raz viem predstaviť ženu
Reklama
Mohlo by vás zaujímať
Europoslankyňa Lucia Yar: Žena nesmie prosiť o prežitie. Ochrana obetí sa musí zmeniť
V máji 2026 Európsky parlament schválil Smernicu o právach obetí trestných činov. Ako spravodajkyňa ho vyjednávala europoslankyňa Lucia Yar (Progresívne Slovensko). "Je to výsledok mesiacov rokovaní naprieč troma predsedníctvami Rady EÚ a zároveň prvá veľká revízia európskych pravidiel v tejto oblasti od roku 2012, čo pre obete trestných činov v celej Európskej únii predstavuje zásadný
Miriam Zsilleová · 8. júla 2026
V Košiciach sa v čiernom pochodovalo za zavraždenú Zuzanu a obete domáceho násilia
Za posledné roky zomrelo rukou partnera 46 žien, posledným prípadom je vražda učiteľky Zuzany z Gelnice. Jej príbeh ukázal, že nejde o zlyhanie jednotlivca, ale systému, ktorý má chrániť najzraniteľnejších, uviedla pre TASR Jana Karabinoš Fignárová, ktorá spolu s ďalšími ženami zorganizovali v Košiciach pochod s názvom Doma bezpečne. Vyjadrili tak podporou obetiam domáceho násilia
Miriam Zsilleova · 7. júla 2026
V prípade Zuzany V. štát zlyhal. Generálna prokuratúra odhalila vážne pochybenia
Zuzana V. hovorila o psychickom terore, nátlaku, spálených veciach, útokoch voči maloletej dcére, dávanie soli, liekov či prostriedku na riad do jedla a nápojov, ale aj fyzické napadnutia, uviedla generálna prokuratúra. Generálna prokuratúra SR zistila v prípade vraždy učiteľky Zuzany V. v Gelnici, závažné porušenia zákona. Uviedol to generálny prokurátor Maroš Žilinka v stanovisku na
Redakcia Žien v meste · 7. júla 2026



