ŽENYv meste
Chorvátska prezidentka v Bruseli bojovala za práva žien. Doma sa za ženy nepostaví

Chorvátska prezidentka v Bruseli bojovala za práva žien. Doma sa za ženy nepostaví

Kolinda Grabarová Kitarovičová je prvou ženou, ktorá sa stala prezidentkou v Chorvátsku. Podľa novinárky sa však doma žien nezastane, keď sú ich práva porušované.

Redakcia Žien v meste · 8. marca 2019 · 4 min čítania

Reklama

 

Keď sa povie chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová, vynorí sa mi okamžite jeden moment, konkrétny obraz. Ako po finále majstrovstiev sveta vo futbale, do ktorého sa jej červeno- biele kockované mužstvo prebojovalo, stojí hrdá chorvátska prezidentka v národnom drese na štadióne v Moskve a čaká na svojich reprezentantov. Odrazu sa spustí obrovský lejak, pribehne muž s dáždnikom, rozprestiera ho, ale nie nad chorvátskou prezidentkou, lež nad svojim prezidentom Vladimírom Putinom, ktorý stojí obďaleč.

A on, Vladimír Vladimírovič nič, ani mu len nenapadne ako hostiteľovi, mužovi, kolegovi, poskytnúť Kitarovičovej dáždnik, alebo ho zdieľať s ňou.

 

Kým ruský prezident Vladimir Putin a francúzsky prezident Emmanuel Macron sú pod dáždnikmi, chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová Kitarovičová mokne.  Foto – TASR/AP

Grabarová Kitarovičová: Politička dostane šancu, keď sa minú muži

Keď tento týždeň Kolinda Grabarová Kitarovičová prišla do Bruselu, opäť poriadne lialo. A hoci dážď bol len sprievodnou, vonkajšou kulisou,  vystúpenia tejto elegantnej chorvátskej političky v  Európskom parlamente, predsa len to bolo o (ne)zdieľaní dáždnikov nad ženami.

Kolinda Grabarová Kitarovičová bola v Bruseli vítaná s úctou, ako hlavná spíkerka pri príležitosti Medzinárodného dňa žien  Na zhromaždení pred plnou sálou političiek, lobistiek, aktivistiek a novinárok v ráznom prejave uistila, že presadzovať práva žien je jeden z jej hlavných cieľov v politike.  „To, že som tu ako prvá chorvátska prezidentka v histórii, nie je samozrejmosť, za svoje miesto som musela bojovať, v živote i v politike, a podarilo sa mi rozbiť mnoho sklenených stropov, čo ma stálo veľa síl. Tak ako mnohé iné ženy v Európe a vo svete, vedieme za svoje práva a rovnosť dlhý boj.”  

Reklama

V mojej krajine ženu vymenujú do funkcie, až keď sa minú všetci mužskí kandidáti, posťažovala sa a mnohé prítomné dámy súhlasne kývali hlavou. Zažili to a zažívajú tiež. Podľa Kitarovičovej  sa podarilo dosiahnuť zázraky, ale stále nie sme tam, kde chceme byť. Ak sa pozriete okolo seba, na rôznych fórach, či už v Európskej komisii, OSN, OBSE a inde, ženy sú v menšine a to sa týka aj Európskeho parlamentu, prízvukovala chorvátska prezidentka. Jej slová o tom, že sa musíme snažiť, aby sa Európa stala majákom nádeje pre ženy na celom svete a jej výzva, aby ženy a dievčatá verili vo svoje schopnosti, postavili sa  za svoje práva a nikdy sa nevzdávali, si vyslúžili v sále veľký potlesk.

 

Kolinda Grabarová-Kitarovičová a prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker.  Foto – TASR/AP

 

Grabarová Kitarovičová sa doma žien nezastne

“Aké divadielko,” to bol komentár chorvátskej kolegyne, novinárky z magazínu Nacional, Zrinky Vrabec Mojzešovej, ktorá sedela počas vystúpenia vedľa mňa.  Samotnému prejavu nevyčítala nič. „Ten prejav bol v poriadku, len nemá nič spoločné s tým, čo prezidentka Grabarová Kitarovičová robí, presnejšie, čo nerobí pre  ženy v Chorvátsku,” vysvetlila.

Novinárka, ktorá sa venuje chorvátskej politike 35 rokov, vyčítala svojej prezidentke viacero vecí. Medzi iným jej prístup k Istanbulskému dohovoru (jeho cieľom je predovšetkým zastaviť násilie na ženách, Slovensko ho podpísalo, ale stále neratifikovalo). „Naša prezidentka podporovala organizácie, ktoré boli proti a ktoré žiadali referendum o dohovore. A až keď bol zverejnený a schválený dokument, ktorý vysvetľoval, že tento protokol chráni ženy pred násilím a nejde o žiadnu genderovú ideológiu, až po dlhom čase a na nátlak vlády ho napokon s nevôľou podporila.” Chorvátska novinárka pripomína aj  kauzu, ktorá odhalila praktiky na niektorých klinikách v Chorvátsku, kde ženy podstupovali interrupcie. Na otrasné podmienky upozornila poslankyňa Ivana Nincevič Lesandričová, ktorá to zažila na vlastnej koži. Zväzovanie rúk a nôh, zákrok bez použitia anestetík.

 

Reklama

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová v Berlíne. Foto – TASR/AP

 

Svedčilo 400 žien

„Ani potom, keď nastal veľký odpor chorvátskych žien, keď stovky z nich ( prihlásilo sa viac ako 400 žien) svedčili o podobných skúsenostiach ako poslankyňa Lesandričová, naša prezidentka nepovedala ani slovo. A nikdy sa zatiaľ ešte nezastala ani žiadnej kolegyne političky, ak ju kolega politik osočil, urazil, len preto, že je žena a takých prípadov bolo niekoľko. Ani keď  bol politik jej domovskej strany HDZ ( Chorvátska demokratická únia, konzervatívna, pravicová strana), Alojz Tomaševič obvinený, že bil a psychicky týral svoju manželku, ktorá najskôr oslovovala politikov a keď nepomohli, obrátila sa na políciu. HDZ trvalo mesiace, kým ho zo svojich radov vylúčili, samotná prezidentka k tejto kauze však ani potom nepovedala ani slovo, nevyjadrila solidaritu so ženami, ktoré zažívajú domáce násilie“, hovorí chorvátska novinárka Zrinka Vrabec Mojzešová a dodáva: „Ak doma začínate svoje vyhlásenia vetou, ja som dobrá Chorvátka, matka a katolíčka, podporujete tvrdo konzervatívne postoje cirkvi, a treba povedať, že naša chorvátska katolícka cirkev je pápežskejšia ako pápež, pápež je liberál pri nich, a potom sa raz za rok niekde v Bruseli na MDŽ postavíte za práva žien, nemôžete čakať, že budete uveriteľná. Toto vystúpenie je len divadlo pre obecenstvo Európskeho parlamentu, ktoré ale ženám v Chorvátsku nič neprinesie“, skonštatovala trpko reportérka chorvátskeho magazínu Nacional.   

Kolinda Grabarová Kitarovičová  nedala novinárom žiaden priestor na otázky. Po prejave hneď odišla za ďalšími povinnosťami v sprievode mužov, ktorí tvoria väčšinu jej tímu.  

 

Chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovičová.  Foto – TASR/AP

 

 

 

Reklama

Zdieľať

Mohlo by vás zaujímať

Národný park Gesäuse je jediný pomenovaný podľa zvuku. Očaria vás divoké rieky a vodopády

Rafting a skoky do tyrkysovej Salzy, adrenalínové pereje na rieke Enns, fascinujúce lezenie v kaňone Bruckgraben alebo kaskády piatich vodopádov Wasselochklamm, popri ktorých stúpate až k nebu – národný park Gesäuse v rakúskom Štajersku ponúka to pravé osvieženie a dávku zážitkov nielen v letných mesiacoch. Názov Národného parku Gesäuse pochádza zo slova „sausen“, čo v preklade znamená šumieť, hučať. Je

Zuzana Zimmermannová · 1. júla 2026

V Maďarsku sa žiadny vydavateľ neodvážil knihu vydať, na Slovensku áno, hovorí profesorka Andrea Pető

To, čo sa začína kontrolou rodovej rovnosti, sa často rozširuje na kontrolu nesúhlasu, rozklad občianskej spoločnosti a koncentráciu moci, hovorí v rozhovore pre Ženy v meste Andrea Pető, profesorka na Katedre genderových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni a spoluautorka knihy Ženské záležitosti Viktora Orbána (Viktor Orbán’s Affairs with Women). Andrea Pető je tiež výskumnou spolupracovníčkou Inštitútu

Zuzana Zsilleová · 25. mája 2026

Zomrela kráľovná českých rozprávok Marcela Pittermannová. Mala 93 rokov

Vo veku 93 rokov zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová, s ktorou sa spájajú také legendárne rozprávky ako Tri oriešky pre Popolušku, Pan Tau, či Chobotnice z druhého poschodia. Zomrela dramaturgička Marcela Pittermannová V barrandovských ateliéroch a v Českej televízii prežila viac ako tretinu svojho života (1961 až 1991) a pomáhala, aj keď už bola na dôchodku,

Redakcia Žien v meste · 6. mája 2026