Českí Bridgertonovci: V minisérii Dcéra národa ožil príbeh rebelky Zdeňky Havlíčkovej

Hovorí sa o ňom ako o českých Bridgertonovcov, ktorí mali vo svete veľký ohlas. Hlavne spôsobom, akým sa vysmievali stereotypnému pohľadu na ženu, ktorej hlavnou životnou úlohou je dobre sa vydať, nech to stojí, čo to stojí.

Zdeňku Havlíčkovú hrá herečka so slávnym menom 

Podobne je na tom príbeh skutočnej historickej postavy, dcéry slávneho otca – Zdeňky Havlíčkovej, ktorý ožil v minisérii Dcera národa. Zdeňku Havlíčkovú v ňom hraje česká herečka Antonie Formanová.

“Určitú podobu vidím. Ale skôr ako ľahkú inšpiráciu v prístupe k scenáru a prevedeniu. Sú to pre mňa však dosť odlišné príbehy a témy,” povedala o porovnaní s Bridgertonovcami v rozhovore pre Ženy ve měste Antonie Formanová.

Dcéra národa je podľa jej tvorcov príbehom romantickej lásky mladej dievčiny, ktorá túži po láske a slobode v čase národného obrodenia v druhej polovici 19. storočia, keď sa formovala česká národná identita i postavenie žien v spoločnosti.

Antonie Formanová.  Foto – archív AF

S postavou Zdeňky spája Antóniu Formanovú nielen mladý vek a rebelstvo, ale aj slávne meno, keďže je vnučkou celosvetovo uznávaného režiséra Miloša Formana (1932 – 2018).

“Nikdy by som svoje meno nevnímala ako nevýhodu, ani sa za neho nehanbila. Zároveň by som ho však nechcela zneužívať vo svoj prospech. Niekedy to môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rôzne situácie, či už v práci alebo osobnom živote,” odpovedala na otázku, či vníma svoje slávne meno ako výhodu alebo skôr záťaž.

Tragický príbeh Zdeňky Havlíčkovej

Kým Bridgertonovci sú vymyslení, príbeh Zdeňky Havlíčkovej je skutočný. Bola dcérou Karla Havlíčka Borovského, ktorý bol jedným z hlavných hlasov proti rakúskej nadvláde.

Jeho novinárska práca, najmä v denníku Národné noviny, ho priviedla do konfliktu s rakúskymi úradmi. Keď mala Zdeňka 6 rokov, jej otec bol deportovaný do Tirolska. Keď mala 8, jej mama zomrela na tuberkulózu. Na tuberkulózu nakoniec zomrel aj jej otec.

Zdeňku si osvojili a vychovávali príbuzní, až kým jej Česi nedali titul Dcéra národa a rozhodli sa z nej urobiť symbol Havlíčkovho mučeníctva. Do istej miery sa Zdenka stala verejným majetkom. Jej život bol pod neustálym dohľadom spoločnosti – bola dokonca vypísaná lotéria na jej veno a ruku.

Každý jej krok bol sledovaný Prahou, ktorá chcela pre ňu vybrať manžela, ale nedovolila jej zamilovať sa. Jej príbeh nakoniec končí tragicky, keď vo veku 24 rokov mladá Zdenka umiera – pravdepodobne na dedičnú chorobu.

Zdeňka Havlíčková nebola spisovateľkou, aktivistkou, či umelkyňou, ale do zabudnutie v žiadnom prípade neupadla. Podľa Antonie Formanovej bola feministkou. “Netušila to o sebe, ale bola. Mnoho žien by ju tak vnímalo vďaka jej odvahe. Bola mladou dievčinou, ktorá si chcela robiť, čo chcela ona sama. Čo nakoniec chceme všetci,” dodala Formanová.